Turecká ekonomika krajiny trpí rastúcou nezamestnanosťou aj infláciou. Niekdajšiemu šampiónovi hospodárskeho rastu dochádza dych a autoritársky prezident Erdogan sa odvracia od EÚ smerom k Rusku. Podľa ekonómov to neveští nič dobré.
Prvé roky vlády tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, vtedy v roku 2003 ešte ako premiéra, boli pre turecké hospodárstvo skvelé. Hrubý domáci produkt rástol dvojciferným tempom, vláda držala infláciu na uzde a krajina sa stala miláčikom zahraničných investorov.
Situácia sa otočila
Teraz je všetko naopak. Nezamestnanosť je najvyššia za posledných sedem rokov, inflácia je dvojnásobná oproti cieľom tureckej centrálnej banky a Erdogan navyše odrádza turistov zo západnej Európy svojimi nevyberanými rečami.
Dôkazom čím ďalej zjavnejších ťažkostí tureckej ekonomiky je aj úverové hodnotenie ratingovej agentúry Moody´s. Tá presunula Turecko do kategórie rizikových krajín.
Líra slabne
"Rast v strednodobom výhľade zbrzdí dopady pokračujúceho politického i globálneho napätia na dôveru spotrebiteľov a tiež silnejšie vonkajšie tlaky, ktoré viedli k prudkému znehodnoteniu líry a vysokej inflácii," uviedla agentúra v zdôvodnení.
Nič na problémy tureckej ekonomiky nepoukazuje viac než slabnúca domáca mena. Kým na začiatku roka 2013 sa jeden dolár obchodoval za 1,78 tureckej líry, teraz za neho dostanete 3,64 líry.
Drahšia americká mena dopadá na priemysel alebo textilné odvetvie, ktoré závisí od dovozu surových materiálov. Obchodníci ich totiž nakupujú práve za doláre. Len za minulý rok líra voči doláru odpísala 17 percent a stala sa po argentínskom pese druhou najmenej úspešnou menou rozvíjajúcich sa trhov.
Nedôvera investorov
S tým súvisia rastúce ceny na domácom trhu. Marcové správy agentúry Bloomberg hovoria o medziročnej inflácii vo výške 10 percent, ktorá je najvyššia od jari 2012. Normálne by to znamenalo, že krajina bude atraktívnejšia pre zahraničných investorov, najmä tých zo Západu, pretože za svoje peniaze toho viac dostanú. Erdoganov štýl vládnutia u nich však príliš veľa pochopenia nenachádza.
Od nevydareného puču z leta 2016 Erdogan nariadil konfiškáciu 10 miliárd dolárov z viac ako 600 spoločností. Ďalšie stovky firiem ukončili činnosť a o prácu prišli desaťtisíce ľudí. "Na stole mi ležia obchodné návrhy, rád by som s nimi nejako naložil, ale neviem, komu veriť," uviedol pre britský denník The Financial Times šéf veľkej stavebnej firmy, ktorý si prial zostať v anonymite.
Puč poznamenal aj spoločnosť Adularya, ktorá si objednala od skupiny Vítkovice stavbu uhoľnej elektrárne Yunus Emre. Traja členovia predstavenstva skončili vo väzbe.
Nezáujem turistov
Nepríjemné je, že prepad postihol väčšinu sektorov tureckej ekonomiky. Kým hrubý domáci produkt sa v treťom štvrťroku minulého roka (čo sú zatiaľ posledné dostupné dáta) znížil medziročne o 1,8 percenta, poľnohospodárstvo kleslo o 7,7 percenta, priemysel o 1,4 percenta, a služby dokonca o 8,4 percenta.
K posledne menovaným pritom patrí pre Turecko významný turistický ruch. Počet návštevníkov krajiny vlani klesol o 30 percent na 25,4 milióna. Odrádzajú ich pritom jednak množiace sa teroristické útoky, ale aj Erdoganove výroky smerom k Holandsku a Nemecku.
Dobré vzťahy s krajinami Európskej únie boli pritom jedným z hnacích motorov Erdoganových tučných rokov. Turecký vývoz do Únie v rokoch 2003 až 2008 stúpol o viac ako 300 percent. Od tej doby síce narástol iba o sedem percent, ale Európa zostáva hlavným obchodným partnerom Tureckej republiky. "40 percent tureckého vývozu putuje do Európy," upozorňuje turecký ekonóm Erdal Yalcin pre nemecký inštitút Global Economic Dynamics. A najväčším importérom tureckého tovaru je s 9-percentným podielom Nemecko.
Referendum na obzore
Ankara sa ale teraz začína obzerať po ekonomických príležitostiach inde. "Očakávame, že Rusko úplne upustí od ekonomických sankcií," povedal Erdogan po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tie Moskva uvalila na Ankaru vlani v nadväznosti na zostrelenie ruského lietadla tureckými stíhačkami.
Erdoganovým prianím je, aby sa obchodná výmena s Ruskom vyšplhala na 100 miliárd dolárov ročne. Cesta k tomu bude veľa dlhá. Vlani obchod medzi oboma krajinami klesol na 17 z predvlaňajších 38 miliárd dolárov.
Nič iné Erdoganovi nezostáva. Od svojho autoritárskeho štýlu, ktorým proti sebe otáča Západ aj medzinárodný kapitál, totiž turecký prezident zjavne len tak ustúpiť nemieni. V apríli krajinu čaká referendum, ktoré má ešte viac posilniť právomoci prezidenta. Očakáva sa, že Turci Recepa Tayyipa Erdogana podporia. Podľa ekonómov to však pre tamojšie hospodárstvo neznamená príliš veľa dobrého.