Vysokú nezamestnanosť Rómov je potrebné riešiť už v školských laviciach. V Podsadku – mestskej časti Starej Ľubovne presunuli šesť žiakov z čisto rómskej školy a preradili ich do bežnej. „Decká zrazu vnímajú svet úplne inak. Majú oveľa viac príležitostí, nadobudli nové priateľstvá. Musia sa naučiť mnohým bežným veciam,“ vymenúva Peter Gomolák z organizácie ETP a dodáva, že na ich pleciach je viac zodpovednosti k vyučovaniu. V organizácii tiež zaviedli projekt mentoringu, keď ľudia z praxe svojimi radami pomáhajú mladým Rómom splniť ich sny – stať sa stavbárom, automechanikom, kaderníčkou alebo futbalistom.
Spor o odpracované dávky
Politici však zatiaľ neponúkli efektívne opatrenia pre sociálne vylúčenú komunitu a svoju neschopnosť zakrývajú obviňovaním Rómov z toho, že nechcú pracovať, upozorňuje Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Na stole sa potom objavujú riešenia, ako povinnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi, ktoré podľa výskumníčky centra Jarmily Lajčákovej nefungujú. „Rómom to nepomáha k tomu, aby získali prácu, keďže tento systém neobsahuje žiadnu motiváciu.“
Takéto opatrenia pomohli akurát znížiť počet ľudí, ktorí pracujú načierno a zároveň poberajú sociálne dávky, myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. „S pracovnou aktiváciou to nemá nič spoločné, je to sociálna dávka. Sú to ľudia, ktorí nemajú žiadnu pracovnú zmluvu, žiadnu zodpovednosť. Ťažko hovoriť o pracovných návykoch.“
Ministerstvo práce oponuje, že toto opatrenie prispieva k lepšej zamestnateľnosti, ľudia bez práce získavajú potrebné návyky. „Od januára 2013 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi znížil o 87 533 ľudí, z ktorých si drvivá väčšina našla zamestnanie, vďaka čomu už nie sú odkázaní na štátnu pomoc,“ uvádza tlačový odbor.
Štúdie, ktoré sa zaoberali vplyvom aktivačných prác na dlhodobo nezamestnaných, však v minulosti takýto efekt nepotvrdili. Analýza Inštitútu finančnej politiky z roku 2011 nezistila žiadny pozitívny efekt a podľa štúdie ministerstva práce z roku 2013, v ktorej hodnotí dosahy aktivačných prác, si len šesť percent účastníkov dokázalo nájsť prácu na viac ako jeden rok.
Pracovať chcú
V obci Ulič v Národnom parku Poloniny majú menej než tisíc obyvateľov, z toho 200 je Rómov. „Aktivačné práce, ktoré vykonávajú pre obec, im perspektívu nájsť si zamestnanie nezlepšujú. Nie je pritom pravda, že nechcú pracovať,“ hovorí starosta Ján Holinka s tým, že trvalé zamestnanie našli až v obecnom podniku. „Najskôr boli zamestnaní 20 mesiacov, a potom sme už z vlastných finančných prostriedkov pokračovali v ďalšej činnosti. Ide o zberný dvor, vyrábame štiepku,“ dodáva.
Podľa Lajčákovej je práve toto jedna z ciest, ktoré sociálne vylúčeným reálne pomáhajú. Skutočnou motiváciou je pre nich perspektíva trvalého zamestnania a pravidelného platu. Podľa štúdie centra sú hlavným problémom dlhodobo nezamestnaných Rómov nedostatočné vzdelanie, nízka kvalifikácia a diskriminácia na pracovnom trhu. Pomôcť môžu práve sociálne podniky a vzdelávacie a rekvalifikačné programy.
„Napríklad by sa mohla dať do verejného obstarávania povinnosť, aby nejaké percento zo zákazky bolo realizované cez inkluzívne podniky,“ pridáva ďalší nápad Michal Páleník, no upozorňuje, že štát vynakladá na riešenie tejto problematiky len minimum zdrojov.
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce zdôrazňuje, že musí ísť o komplexné riešenia postavené na systematickom programe integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu prace, „a to zvyšovaním ich kvalifikácie, riešením problémov zdravia, bývania a tvrdom postihovaní diskriminácie“.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
