Predseda SNS Andrej Danko prišiel s víziou silného sociálno-trhového Slovenska, ktorého súčasťou majú byť lepšie podmienky pre zamestnancov.
Ak odpracujú aspoň jeden rok vo firme, mali by automaticky dostať 13. plat výmenou za nižšie daňové a odvodové zaťaženie.
Je to však dobrý nápad? Môže štát spoločnostiam prikázať, aby povinne zamestnancom vyplácali 13 platov?
Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Štát a politické elity môžu spôsobiť spoločnosti všetko. Je to vidieť na príkladoch Venezuely, či Singapuru. Jeden aj druhý je extrém. Prvý negatívny, druhý pozitívny. Čiže aj v prípade Slovenska, môže štát prikazovať. A keďže zatiaľ nie sme Venezuela, tak sa firmy prispôsobia.
Relatívnym alebo absolútnym znížením reálnych platov. Za rok dostane zamestnanec to isté, len sa to preráta na viac mesiacov. Potom dúfam, že nepríde zákaz znižovania mzdy. Potom by prišlo totižto prepúšťanie."
Ján Jursa, analytik Capital Markets: "Bohužiaľ, ide o ešte viac iracionálne a naivné regulovanie trhu ako je minimálna mzda. Znova by to vytvorilo prostredie, kde zamestnávateľ bude buď nútený opatrenie obchádzať, alebo rušiť pracovné miesta. V praxi by toto opatrenie zvýšilo mzdy o viac ako 8 percent ročne, čo je pre ekonomiku obrovským a neudržateľným skokom.
Samozrejme, niekoľko zamestnávateľov by si mohlo tento krok dovoliť, no mnohí iní by skôr volili cestu obchádzania tohto nariadenia cez znižovanie variabilných zložiek zamestnancov s cieľom, aby nakoniec platili zamestnancom rovnako ako predtým. Zároveň ide o prakticky nevymožiteľné opatrenie zo strany štátu.
Andrej Danko sa pretransformoval z pro-podnikateľského politika (ako sa tváril pred voľbami) na ľavičiara, keď pochopil, kde sa nachádza jeho hlavný elektorát. Takéto opatrenie ale prinesie viac škody ako úžitku a znie dobre len na papieri, ak vôbec."
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: "Ide o nápad z kategórie ekonomického diletantizmu a populizmu a ďalšie riziko zásahu do slobody podnikania na Slovensku. To, či akýkoľvek zamestnávateľ vyplatí 13. či 14. plat a akékoľvek ďalšie bonusy, by malo byť len na základe dobrovoľnosti z jeho strany respektíve na základe dohody medzi ním a zamestnancami po splnení určitých cieľov. Žiadny zákon by nemal prikazovať povinné 13. platy.
Prípadná povinnosť sa bude dať ľahko obísť tým, že firmy rozdelia rovnaký ročný platový koláč namiesto 12 častí na 13. Ak tomuto bude právne zabránené zhorší sa konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov (mzdy by mali rásť vždy iba tempom rastu produktivity práce). Navyše vidím riziko zneužitia zákona (ak nebude dobre napísaný) aj tým, že zamestnávateľ bude môcť vyplácať 12 minimálnych miezd a 13. výrazne vyššiu, ktorá nebude podliehať odvodom."
Jakub Rosa, analytik Across Private Investments: "SNS predstavila sociálno-trhovú víziu ekonomiky Slovenska, avšak zavedenie povinného trinásteho platu je riešením sociálno-netrhovým. Ceny, vrátane cien práce, by sa mali určovať na trhu a to na základe dopytu a ponuky - trhový rozmer.
Úlohou štátu je vytvorenie regulačného a legislatívneho rámca podnikateľského prostredia, ktoré by malo na jednej strane motivovať zamestnávateľov, no zároveň ochraňovať zamestnancov. Teda prijímanie opatrení ako napr. poistenie v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi a pod. - sociálny rozmer.
Iniciatívu SNS preto vnímam ako vytĺkanie politického kapitálu po prepade vo volebných preferenciách. Ľahko sa totiž rozkazuje, keď platiť má niekto iný. Zamestnávatelia budú nútení hľadať dodatočné zdroje inde, čo sa v konečnom zúčtovaní negatívne prejaví na peňaženkách zamestnancov.
Pre menšie firmy by mohol byť takýto zákon doslova likvidačný. Viem si dosť dobre predstaviť, že väčšie firmy by reagovali protiopatreniami v podobe zníženia aktuálnej mzdy popr. okresania jej iných variabilných zložiek.
V dlhodobejšom horizonte môže takéto opatrenie viesť k spomaleniu rastu miezd popr. obmedzeniu prijímania nových zamestnancov či dokonca k prepúšťaniu najmä menej kvalifikovaných pracovníkov. Problém vidím aj v prípade štátnych zamestnancov, na ktorých platy by sa museli poskladali všetci daňoví poplatníci.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Pokiaľ by to bolo zavedené, tak by to len obrazne povedané zmenilo počet kusov, na ktoré by zamestnávatelia rozkrájali "ročný mzdový koláč". Pre tých, ktorý ho aktuálne krájajú na menej ako 13 kusov, by došlo k väčšiemu rozporocovaniu . Vo väčšine prípadov by zrejme nedošlo k zníženiu mesačnej mzdy, ale skôr k pozastaveniu jej rastu, a to dovtedy, kým by ekonomické výsledky spoločnosti nevykompenzovali tento administratívny zásah.
Čiže z krátkodobého hľadiska by to mohlo mzdy o niečo zvýšiť, keďže firmy by skôr reagovali zmrazením miezd, ako ich znižovaním, z dlhodobého hľadiska by sa to však malo časom vyrovnať a efekt na mzdy by bol nulový. Akurát by bolo viac papierovačiek.
O čom sa ale príliš nehovorí je to, že takéto opatrenie by asymetricky zasiahlo veľké a malé firmy. Veľké firmy majú väčšiu tendeciu vyplácať 13-te platy, resp. koncoročné bonusy ako malé (už len kvôli nižším fixným nákladom). Pre tie, ktoré 13-ty plat už vyplácajú, by to dokonca bolo finančne výhodnejšie, keďže by na neho dostali daňovo/odovovú úľavu.
Pre malé firmy, ktoré často hospodária s nižšími maržami, by to naopak znamenalo dodatočné náklady. Bolo by to teda ďalšie zvýhodnenie veľkých firiem na úkor malých. Mám dojem, že veľké firmy sú na Slovensku už dosť zvýhodňované na úkor malých (napr. cez investičné stimuly), a táto diera v prospech veľkých by sa ešte viac prehĺbila.
Toto opatrenie nie je možné hodnotiť inak ako populisticky. Na samotné mzdy to bude mať z dlhodobého pohľadu minimálny dopad, zrejme to zvýši administratívu a ešte viac to zvýhodní veľké firmy na úkor malých.
Vývoj miezd ide z dlhodobého pohľadu ruka v ruke s vývojom produktivity, čiže pokiaľ chce vláda zvýšiť rast miezd, tak by napríklad mohla podstatne viac podporovať výskum a vývoj, ktorý je hlavným zdrojom pridanej hodnoty a teda aj produktivity. Takéto opatrenia sa však voličom nekomunikujú ľahko."
Richard Koza, investičný poradca: "Povinné 13 platy sú iba ďalšou snahou zapáčiť sa bežnému voličovi - teda zamestnancovi. Bohužiaľ, je to opäť zásah do konkurencieschopnosti firiem fungujúcich na Slovensku a tak to paradoxne povedie k prepúšťaniu a znižovaniu platov. Lebo mzdové náklady nemožno pevne zakotviť zákonom, tie odpovedajú trhovej situácii na trhu práce. Iba tak možno umožniť firmám, aby boli konkurencieschopné.
Je to opäť socialistický krok, ktorý ničí trhovo-ekonomické prostredie a v podstate je to ďalšia cesta k likvidácii domácich súkromných firiem. A tým aj cesta k väčšej nezamestnanosti. Európa by mala podnikanie podporovať a nie ubíjať a utláčať. Dane platí len ziskové a existujúce firmy."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Štát by mohol prikázať firmám povinný 13. plat, ale zamestnanci tým pravdepodobne nič nezískajú. Ak má firma 50 zamestnancov a tvorí mierny zisk, náklad na 13. plat by sa okamžite odrazil na hospodárskom výsledku danej firmy. Pravdepodobne by firma pristúpila k znižovaniu miezd počas roka, aby tento deficit vykryla, prípadne by situácia mohla viesť k prepúšťaniu.
Som presvedčený, že štát by nemal do trhu zasahovať prikazovaním vyššej mzdy. Mzda by mala byť určená dopytom a ponukou ako každá služba či tovar na slobodnom trhu. Pokiaľ zamestnanec nie je spokojný so svojim aktuálnym platom, môže sa vždy porozhliadnuť po iných možnostiach."