Verejné zdravotníctvo dostane ešte v tomto roku viac peňazí. Potvrdil to vôbec po prvý raz minister financií Peter Kažimír v rozhovore pre HN. Konkrétne čísla chce predstaviť pred letnými prázdninami. Zvyšovať sa má kapitál vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a predstavia aj mapu oddlžovania zdravotníckych zariadení. „Pripúšťam aj to, čo najviac minister Drucker chce a čomu sa ja najviac bránim, a to je zvýšenie platieb za poistencov štátu,“ povedal. Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker bol o tom, že dôjde k dofinancovaniu systému, presvedčený už v marci.
V hre je prepúšťanie
Práve viac peňazí za poistencov štátu je podľa prezidenta Asociácie nemocníc Mariána Petka dôležité, aby súkromné zariadenia nemuseli prepúšťať či krátiť úväzky. Od januára musia svojim zamestnancom platiť zo zákona viac, no bez reálneho krytia. Poisťovne im síce zvýšili platby, ale pod podmienkou, že dôjde k dofinancovaniu, inak budú chcieť peniaze späť.
Žiadajú päť percent
V súčasnosti štát platí za deti či dôchodcov 3,78 percenta z priemernej mzdy. Asociácia nemocníc pripomína sľub politikov platiť až päť percent. S týmto číslom súhlasí aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová a upozorňuje, že v opačnom prípade sa to prejaví na kvalite. „Máme reálne obavy, že to povedie k zvýšeniu priamych platieb za služby či lieky pre pacientov.“ Podľa prezidenta Asociácie lekárov Mariána Šótha sa nedofinancovaním prenáša poistné riziko na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a následne na poistenca.
Informácie o hospodárení obcí boli odchýlené o 300 miliónov eur. A nie je dobré, ak starostovia a primátori nevedia, aké sú ich skutočné hospodárske výsledky. Od samospráv nám treba lepšie údaje o ich hospodárení, hovorí pre HN Kažimír.
Čo sa výraznejšie podieľalo na vlaňajšom deficite, ktorý prekonal očakávania – rast alebo interné opatrenia u nás?
Roky sa sústreďujeme na lepší výber daní a odvodov. To, že ide o úspešnú snahu, potvrdzujú aj čísla – viac ako dve miliardy za štyri roky, ktoré sme vybrali navyše. Minuloročný výsledok je mixom najmä vyššej úspešnosti výberu daní, ale aj dobrého makroekonomického vývoja, napríklad v oblasti trhu práce či spotreby domácností.
A váš odhad pre minulý rok?
Toto nie je súťaž krásy, ktorú sa snažíte navodiť aj vo vašej otázke. Dôležitý je výsledok. História si zapíše iba číslo. Pre nás je dôležitý aj odkaz medzinárodnej finančnej verejnosti, a to, že sme na ceste k vyrovnanému hospodáreniu. Treba zdôrazniť, že sme konsolidovali aj štrukturálne. Teda že v akomsi teoretickom vákuu sa príjmy a výdavky priblížili, pomyselná historická diera sa zmenšila o 0,9 percenta. To je to slávne konsolidačné úsilie, ktoré bolo tiež v minulosti predmetom porovnávaní.
Porovnáva sa predsa aj naďalej.
To áno. Viete, že máme povinnosť znižovať štrukturálny deficit z roka na rok približne o pol percenta v závislosti od časti ekonomického cyklu. My sme mali povinnosť znížiť ho o 0,25 percenta, výsledok je 0,9. Podpísali sa pod to dobré okolnosti, ale aj úsilie a premyslené kroky. Odmietam tvrdenia, aké je to v týchto časoch jednoduché. Od januára do konca decembra sa snažíme realizovať rozpočet tak, aby sme boli čo najbližšie cieľu. Ten náš bol pôvodne blízko dvom percentám a podliezli sme ho. Nie je tajomstvom, že aj vďaka nižším výdavkom obcí a vyšším príjmom štátu.
Obce bývajú pravidelne riziko rozpočtu. Prečo bol tentoraz vývoj iný?
Obce sú problém z hľadiska predvídateľnosti správania. Samozrejme, my na ministerstve financií by sme mali najradšej všetko pod kontrolou. Hospodárenie takmer 3 000 subjektov samosprávy je však mimo nášho dosahu, pretože sú autonómne. Aj napriek tomu som nespokojný s tým, že informácie, ktoré nám obce v novembri minulého roku poskytli, boli odchýlené od reality o vyše 300 miliónov eur.
Prečo nespokojnosť, ak išlo o pozitívny vplyv?
Pretože sme sa koncom roka rozhodovali na základe informácií, ktoré neboli pravdivé. Máme povinnosť vedieť, v akom stave sú verejné financie, keďže pracujeme s verejnými zdrojmi. Aj keď je výsledok pozitívny, nie je dobré, ak 3 000 starostov a primátorov nemá jasnú vedomosť, aké sú ich skutočné hospodárske výsledky.
Nemôžete to zmeniť?
Je to aj o fiškálnej gramotnosti, schopnosti a ochote poskytovať pravdivé údaje. Za posledné roky sme urobili veľa v oblasti transparentnosti údajov o používaní verejných prostriedkov, naposledy napríklad s novou webovou stránkou rozpocet.sk. Aj keď uznávam, že je to beh na dlhú trať, musím trvať na tom, že potrebujeme od samospráv lepšie údaje o ich hospodárení. Verím však tomu, že peniaze, ktoré obce neminuli, ale odložili si ich takpovediac do prasiatka, raz použijú podľa zákona v prospech svojich občanov. Vtedy si naozaj vychutnáme komfort, ktorý poskytujú nízko plánované deficity. Nebudeme sa musieť vzrušovať, ak sa medziročne, jednorazovo, odklonia výsledky od želaných cieľov.
Išlo iba o prvú notifikáciu deficitu. Druhá príde na jeseň. V roku 2015 nám práve tá zhoršila výsledok hospodárenia za rok 2014. Sú aj teraz nejaké sporné položky s možnými negatívnymi dosahmi?
Nevidím do hláv ľudí, ktorí rozhodujú v Eurostate o daných veciach. Ak by k takému niečomu došlo, dotklo by sa to všetkých krajín. Musím však povedať, že v roku 2015 išlo o výsledok neočakávaných metodologických zmien, čo dlhodobo kritizujem.
Nie sú ešte uzatvorené definitívne daňové výsledky štátu. Do ktorej kategórie rizík ich zaraďujete?
Od roku 2013 je to vždy pozitívne riziko. Všetko sa otočilo v roku 2013.
Spomínali ste, že aj v dobrých časoch je potrebné kontrolovať rozpočet. Nemalo by sa vám preto dýchať ľahšie?
Je to určite príjemné obdobie, no podľa mňa si ho aj zaslúžime. Ministerstvo financií a vláda je akýmsi prevodníkom medzi daňovými príjmami a výdavkami verejnej správy. Tu však treba spomenúť výsledky na trhu práce, ktoré si vážim najviac. Vlani vzniklo 54-tisíc nových pracovných miest a celková zamestnanosť
je na úrovni 2,3 milióna ľudí. To je najväčšie číslo zamestnanosti v histórii našej krajiny. Toto je správa o osudoch desiatok tisíc ľudí, ktorí si našli miesto pod slnkom a sú schopní živiť sa z výsledkov vlastnej práce.
Ale nezamestnanosť je v porovnaní s okolitými štátmi pomerne vysoká.
Z hľadiska ekonomickej teórie naša krajina vždy pokrivkávala, mala nízku zamestnanosť a neprirodzene vysokú nezamestnanosť. To je slabosť tejto krajiny, keď si to porovnáme s Rakúskom, Českou republikou a inými.
Na Slovensku hovoríme o zhruba ôsmich percentách.
Sú krajiny, kde je to kriticky vysoké percento nezamestnanosti.
Je možné ju však nejako znížiť?
Máme historicky najnižšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti. Klesli nám teda počty ťažko zamestnateľných ľudí. V tejto skupine sa však stále nachádzajú ľudia z tzv. stratenej generácie, teda starší ľudia tesne pred dôchodkom, ktorí sa dostali do pasce zmeny režimov po roku 1989 a nikdy si nenašli miesto. Ale veľmi nebezpečný je aj fenomén nezamestnanosti mladých ľudí. Pre časť tejto generácie je to zdroj fatálnej nestability.
Je to problém v situácii, keď firmy hlásia urgentný nedostatok ľudí. Riešenia?
Treba rozlíšiť, že časť tých ľudí pracuje, ale načierno. Žijú mimo systému a zvykli si na to, je to taký neviditeľný cyklus. Vôbec pritom nehovoríme o menšinách. Pomôže preto asi len prísna revízia evidencie poberateľov dávok. Z tohto pohľadu úplne súhlasím s iniciatívou ministra Richtera, že treba odstrániť demotivačné prvky sociálneho systému, aby ľudia pracovali legálne. Ďalšia vec – celoživotné vzdelávanie. Tu si treba uvedomiť, že ak si chcú ľudia zlepšiť kvalitu svojho života, musia sa stále učiť. To platí o každom z nás.
Späť k deficitu. V roku 2017 nateraz očakávate nižší deficit, ako bol schválený...
Máme povinnosť v tejto časti roka oznámiť výsledok, a ten je zatiaľ pod cieľom. Ak hovoríme vo výhľade celého HDP, ide o marginálne rozdiely. Je predčasné predikovať konečné číslo. Z hľadiska makroekonomického vývoja však nevnímame žiadne zásadné riziká, ktoré by mali výšku deficitu ohroziť.
Tie sú zatiaľ všade dobré. Máme však aj interné oblasti, jednou z nich je zdravotníctvo. Minister Tomáš Drucker požaduje jeho dofinancovanie. Neohrozí to výsledok hospodárenia?
Môžem potvrdiť, že verejné zdravotníctvo dostane peniaze navyše ešte v tomto roku.
Koľko?
Bol by som rád, ak by sme mohli predstúpiť pred verejnosť ešte pred letom a presne pomenovať číslo zvýšenia kapitálu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež zverejniť cestovnú mapu oddlžovania zdravotníckych zariadení. Pripúšťam aj to, čo najviac minister Drucker chce a čomu sa ja najviac bránim, a to je zvýšenie platieb za poistencov štátu.
Rozprávate sa v tých rámcoch, ktoré požadoval minister Drucker?
Rozprávame sa veľmi korektne a momentálne pracujeme s množstvom údajov. Musím však potvrdiť veľmi korektnú komunikáciu oboch rezortov.
Aké ďalšie riziká okrem zdravotníctva máte identifikované na tento rok?
Povedal by som to inak: žijem stále s očakávanými rizikami.
V roku 2019 by malo Slovensko dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Rok predtým má byť deficit iba 0,5 percenta. Prečo ste si tento cieľ nedali už na rok 2018?
Na úvod chcem povedať, že nesúhlasím s mediálnymi odkazmi, že sa chválim a sľubujem. Takto som totiž prečítal svoje vyjadrenia v médiách. Nechválim sa, iba komentujeme jasné číselné výsledky hospodárenia, potvrdené medzinárodnými inštitúciami. Je to výsledok, ktorý je hodný toho, aby sme sa pri ňom pozastavili. Po druhé: nesľubujem, ale podľa jasných pravidiel plánujem ciele podľa vedomostí, ktoré dnes máme k dispozícii.
A deficit 2018?
Čakajú nás ešte dve prognózy do skutočného zostavenia rozpočtu. Začíname rokovať o jednotlivých kapitolách a aby sme boli čo najpresnejší, vždy korigujeme svoje ciele jedným alebo druhým smerom. Pri hľadaní rovnováhy vo verejných financiách je totiž cesta k cieľu dôležitejšia ako samotný cieľ. Udržateľnosť je odmenou za poctivosť, tak naozaj dosiahneme rovnováhu medzi požiadavkami na výdavky a disponibilnými príjmami. Vďaka rastu ekonomiky a prebúdzajúcej sa inflácii, ktoré nám prinesú ďalšie príjmy, budeme potom stáť pred príjemnou otázkou, ako tieto peniaze „navyše“ prerozdeliť a použiť.
Čo by po takomto výsledku malo nasledovať?
Odmenou za takéto úsilie by malo byť, že ak sa počasie zhorší, tak síce dôjde k zhoršeniu deficitu a dlhu, avšak aj vďaka takémuto nastaveniu pôjde iba o dočasný cyklický výkyv.
Kde by však bolo podľa vás potrebné investovať viac peňazí?
Netajím sa tým, že vidím nedostatky v kvalite vzdelávacieho systému. Jedným dychom dodávam, že musíme byť orientovaní na výsledky. Pretože nemôžeme zvyšovať výdavky pri zhoršujúcich sa výsledkoch, ktorými sú, nech mi učitelia odpustia, vedomosti našich detí, žiakov a študentov.
Je teda potrebné školstvo dofinancovať?
Každý rok zvyšujeme objem peňazí do školstva o nemalé sumy. Uvažujme však o vízii neďalekej budúcnosti, keď bude mať štát naozaj peniaze navyše. Viete, že som zástancom toho, aby sme dosiahli cieľ blízkeho vyrovnaného hospodárenia. V európskom ponímaní je to dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa MTO. Ten máme šancu zdolať budúci rok, keď je plánovaný 0,4-percentný štrukturálny deficit. Sme veľmi blízko. Pre mňa je prioritou tento cieľ. Môžete si myslieť, že je technokratický, ale je veľmi dôležitý pre dôveryhodnosť krajiny. Všetko ostatné znamená, že sa budeme rozhodovať medzi viacerými možnosťami.
Akými?
Ako som povedal, možností je viac, zvyšovanie obranných výdavkov tak, ako to od nás žiadajú naši spojenci, investovanie do vzdelávania, do budovania infraštruktúry v odľahlých kútoch Slovenska, znižovanie regionálnych rozdielov a tak ďalej. To sú otázky, na ktoré musíme nájsť odpovede.
A školstvo?
Verím, že v priebehu niekoľkých rokov budeme schopní dávať do vzdelávania ešte viac, ale nie som presvedčený, že budeme pripravení tieto peniaze efektívne míňať.
A vy ako minister financií ste ochotní dávať peniaze tam, kde sa nemíňajú efektívne?
Nie. Nemá zmysel dávať ľúbivé sľuby napríklad v oblasti dofinancovania vzdelávania, ak to nebude postavené na zásadnej štrukturálnej zmene. Nemôžeme sa usmievať na 34 rektorov vysokých škôl v tejto krajine, ktorí produkujú aj s naším vedomím tisíce ťažko zamestnateľných absolventov. Z hľadiska správcu verejných peňazí je to neprípustné, ale faktom je, že táto oblasť potrebuje viac peňazí, napríklad na zatraktívnenie tohto povolania pre mladých učiteľov. A tiež rád provokujem témou regionálnych disparít, odlišností životných nákladov.
Druhá veľká oblasť je boj proti daňovým únikom. Jedným z 21 nových opatrení je elektronická evidencia tržieb. Podnikatelia s tým nemajú problém?
Nejdeme cestou českého ministra financií Andreja Babiša, teda z nuly na sto percent. Dávno v minulosti sme prekonali prechod z papierových paragónov na registračné pokladnice a ďalší posun bude postupný. Nechceme zvyšovať náklady na podnikanie, dokonca ich chceme znížiť. Ponúkame preto podnikateľom aplikáciu virtuálnej pokladnice. Chceme zdieľať dáta s ich majiteľom, teda s daným podnikateľom, čo je vyššia úroveň súboja s neduhom neplatenia daní.
A kedy k tomu dôjde?
Nedospeli sme zatiaľ k rozhodnutiu, kedy a akým spôsobom ich budeme zapájať. V tomto roku však zrušíme trojtisícový limit bločkov pre tých, ktorí chcú využívať virtuálnu registračnú pokladnicu. Máme totiž informácie, že po zrušení tohto limitu sa zapoja aj niektorí väčší hráči. No a potom si vieme v istom momente predstaviť, že zo zákona prikážeme on line pripojenie pokladníc na Finančnú správu. Nevylučujem princíp postupného zapájania, a to od najrizikovejších k najmenej rizikovým. Možno by som sa rád dožil toho, že na niektorých miestach, kde sme zvyknutí pracovať s hotovosťou, by sme od registračných pokladníc úplne upustili.
Napríklad?
Napríklad na trhoviskách.
Spomenuli ste možnosti postupného zapájania od tých najrizikovejších sektorov. Nešpecifikovali ste však, o ktoré ide. Takže konkrétne?
Spolu s MMF sme si robili rizikovú analýzu. Oblasti sú jasné, sú to stravovacie služby a stavebníctvo.
Takže tie by boli prvé?
Áno. A môžem dodať, že elektronické tržby sú začiatkom niečoho, čo bude znamenať zdieľanie väčšieho počtu dát s najlepším priateľom podnikateľa, ktorým štát určite je.
Doteraz ste na boji proti únikom vybrali vyše dva a pol miliardy. Koľko očakávate od tohto balíka?
Asi vás prekvapím, ale nie je dopredu možné naceniť jednotlivé opatrenia. Budeme si musieť počkať na výsledky. Je to už tretí diel príbehu, ktorý vychádza z praxe. Písali ho teda ľudia, ktorí roky aktívne bojujú, niekedy aj vo veľkej ilegalite, s neduhom daňových podvodov. Robili na tom daniari, daňoví poradcovia, policajti a prokurátori. Vychádzame zo skúseností, ktoré odrážajú dnešné najväčšie hity v podvodoch. Je to nekonečný súboj, ktorému sa musíme venovať, ak si chceme udržať či zvyšovať efektivitu.
V minulosti bol zásadným opatrením kontrolný výkaz. Z balíka nových, ktoré by malo priniesť najväčšie prínosy?
Ikonických vecí je už menej, kontrolný výkaz bol naozaj zmena paradigmy. Ale ja sa veľmi teším indexu spoľahlivosti, lebo to je hra aj na druhú stranu. Chceme budovať vzťah s daňovníkom, ktorý nebude založený na tom, že chceme niekoho „dostať“.
V praxi to bude vyzerať ako?
Napríklad ak nebude podnikateľ stíhať zaplatiť, respektíve zabudne na nejakú platbu, bude mu to pripomenuté. Index bude niečo ako známkovanie v škole. Tí, čo si budú plniť úlohy poctivo, budú mať vyššie hodnotenie a aj prístup k nim bude lepší, než k tej druhej skupine, v ktorej budú tí, nazvime ich „nezodpovední“. Jednotkárom možno vrátime DPH rýchlejšie ako ostatným, alebo nebudú musieť strpieť niektoré kontroly, možno sa im odpustí sankcia za nejakú drobnosť. Takže určite pôjdeme touto cestou.
Prečo však tento index nebude verejný, ale pôjde v utajenom režime?
Pretože zamestnávatelia sú proti. Musíme si najskôr získať dôveru interným hodnotením. Súhlasím, že niekoho verejne ocajchovať, na to si musíme byť aj my naozaj istí.
Časť opatrení je však pomerne represívna. Napríklad, že štát môže siahnuť v istých prípadoch až na majetok.
Spýtajte sa talianskych kolegov, ako to funguje u nich.
Bola som pred časom v Taliansku a tam som napríklad bloček za štyri dni nedostala ani raz.
Bločky sú jedna vec. Ale ak v Taliansku niekto jazdí na Lamborghini a nevie dokázať svoje príjmy, tak auto skončí za plotom Guardia di Finanza. Je to istá úroveň morálnej satisfakcie. Pretože ľudia v jeho okolí vedia, čím sa živí a ak je z niečoho obvinený a aj napriek tomu si užíva luxus, nepôsobí to na ľudí dobre, je to demoralizujúce. Naším prvotným cieľom nie je naplniť väznice, chceme sa dostať k peniazom, ktoré patria štátu.
Jedným z účinných nástrojov je znižovanie platieb v hotovosti. Neplánujete ich dať ešte nižšie?
To už je debata o posune k bezhotovostným operáciám. Istou prekážku je neochota bánk znižovať náklady na bezhotovostné operácie. Ale tiež možno historická náklonnosť k hotovosti.
Hovoríme o daňových únikoch. Riešite však aj úpravu sadzieb daní?
Nehovoril by som o sadzbách, ale o množstve dobrých nápadov.
Akých?
Naše zámery v daňovej politike sú opísané v programovom vyhlásení vlády. Tam žiadne zvyšovanie daní nie je. Musím zopakovať, že s veľmi ťažkým srdcom som musel súhlasiť so zrušením daňových licencií, za ktorými mi bude ľúto a ktoré nás budú stáť 100 miliónov eur. V oblasti sadzieb však nepredpokladám nejaký zásadný pohyb. Budú to návrhy, ktoré budú pozitívne vnímané podnikateľskou verejnosťou.
Ak by ste mali konkretizovať?
To vám dnes nepoviem, ale v krátkom čase predstavíme tieto opatrenia verejnosti.
A stalo sa vám v poslednom čase, že vám niekde nedali bloček?
Dlho už naozaj nie. Asi to bude aj kvôli tomu, čo robím, ale objektívne musím povedať, že je to oveľa lepšie.
Kto je Peter Kažimír
Súčasný minister financií. Tento post zastával aj v minulom volebnom období počas jednofarebnej
vlády Roberta Fica. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako
štátny tajomník na ministerstve financií. Od roku 2010 je podpredsedom politickej strany Smer-SD.