Poprad našiel „chytrý“ spôsob, ako si poradiť s chorobnosťou detí. Do materských škôl dodá práčky vzduchu. Senzory budú reagovať na vydýchaný kyslík a rozprašovače zničia baktérie. Na nové technológie si môže požičať od Európskej investičnej banky. No musí sa pridať do regionálnej platformy. „Pôžičku si nemôžeme zobrať sami, pretože by sme tak prekročili maximálnu možnú zadlženosť mesta, ktorú stanovuje zákon,“ vysvetľuje primátor Jozef Švagerko.
Menej papierov
Európska investičná banka minulý týždeň oznámila, že na Slovensku investuje až 400 miliónov eur. Podstatná časť peňazí by mala ísť práve na „smart mestá“. Viceprezident banky Vazil Hudák už dávnejšie pre HN odhadol, že výška podpory bude závisieť od jednotlivých návrhov: „Myslím si, že pre Slovensko hovoríme približne o 150 – 200 miliónoch eur.“ Spojenie susediacich miest, ktoré vypracujú projekt a o peniaze požiadajú spolu, sa javí ako riešenie nielen pre podtatranský región. Analytik Centire Tamáš Szőke vraví, že výhodou týchto pôžičiek v porovnaní s eurofondmi by mohlo byť menej byrokracie. Top mestom v snahe stať sa „smart“ je podľa neho Trenčín.
„V časti mesta máme zavedený parkovací systém s modernými technológiami a na dvoch miestach vybudované polopodzemné kontajnery s detekciou ich zaplnenia,“ približuje hovorkyňa mesta Erika Ságová. Tie dokážu prijať oveľa viac odpadu, keďže sú pod zemou a keď sú plné, nainštalované zariadenie pošle informáciu spoločnosti, ktorá ich má na starosti. Kontajnery tak nepretekajú, ale ani sa z odvozov nevracajú poloprázdne autá. V súčasnosti pracujú na smart riešeniach v oblasti osvetlenia, monitoringu či internetového zabezpečenia. Spoločnosť Telecom si Trenčín vybralo ako testovacie územie, kde budú skúšať viaceré inovácie, následne ich budú ponúkať ďalším mestám. Prvé technologické lastovičky zafinancuje spoločnosť spolu s partnermi.
Odmena za pohyb
Pri inteligentnom boji proti chorobám sa Poprad inšpiroval v Ázii. „Technológia sa vyrába v Japonsku a používa sa tam, kde sa dlhodobo pohybuje veľa ľudí a riziko nákaz je zvýšené,“ približuje antibakteriálny postrek konateľ ostravskej firmy NanoZone Jaromír Hanačík. Technológia sa uplatňuje väčšinou v nemocniciach, školských zariadeniach, sanitkách či policajných vozoch. Mesto však zájde pri podpore zdravého životného štýlu ešte ďalej. Švagerko do budúcnosti uvažuje o aplikácii, kde by za určitý počet odchodených kilometrov občania získali určité benefity, napríklad vstupy na kultúrne podujatia.
Nitra, ktorá sa stáva sídlom automobilky Jaguar Land Rover, chce s prispením eurofondov i domácich grantov zaviesť inteligentnú verejnú dopravu i energie. V meste zriadili pracovnú skupinu, ktorá má prechod na „smart city“ zabezpečiť. Aj ďalšie krajské mestá hovoria o koncepte ako dobrej investícii do budúcnosti. Jednu z prvých lastovičiek môžeme nájsť aj v hlavnom mestu. Ide o inteligentnú lavičku, kde si návštevníci i obyvatelia nabijú mobil či cez WiFi sa pripoja na internet. V pláne je aj moderné verejné osvetlenie. Inteligentné lampy majú naplánované aj Žilina a Poprad. Banská Bystrica chystá projekty s Univerzitou Mateja Bela.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
