Slovensko podľa ministra dopravy Arpáda Érsek nemá zabezpečené finančné krytie výstavby všetkých plánovaných diaľnic či rýchlostných ciest. V prípade, že parlament neuvoľní pravidlá takzvanej dlhovej brzdy, ministerstvo zváži iný model financovania infraštruktúrnych stavieb, ako napríklad projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Érsek to dnes povedal na konferencii zástupcov stavebných spoločností. Analytik v reakcii uviedol, že štát nemá pripravené väčšie projekty k výstavbe. Podľa najnovšej analýzy poradenskej spoločnosti CEEC Research stavebné firmy na Slovensku mierne znížili výhľad tohtoročného rastu svojho odvetvia.
Opozícia nesúhlasí
"Najväčší problém je s finančnými prostriedkami. Je potrebné špecifikovať stavby, ktoré sú nevyhnutné. Ak nebudem mať finančné krytie, nemôžem vypísať súťaž," povedal minister dopravy.
Dodatočné zdroje by štát podľa ministra mohol získať uvoľnením podmienok dlhovej brzdy, ktorá vláde pod hrozbou sankcií bráni výraznejšie zvyšovať zadlženie krajiny.
Na zmenu príslušného ústavného zákona koalícia premiéra Roberta Fica dostatok hlasov v snemovni však nemá a najväčšie opozičné strany už skôr myšlienku na uvoľnenie pravidiel dlhovej brzdy odmietli. Balík peňazí z európskych fondov pre oblasť výstavby infraštruktúrnych projektov Bratislava prakticky už rozdelila.
Érsek sa tak pridal k ďalšiemu členovi vlády, Petrovi Kažimírovi, ktorý volá po uvoľnení podmienok dlhovej brzdy. K tomuto kroku vyzýva opozíciu aj premiér Robert Fico.
PPP projekty
"Ak neprejde dlhová brzda v Národnej rade, musíme hľadať ďalší spôsob financovania, ako napríklad projekty PPP," uviedol Érsek. V rámci PPP projektov verejno-súkromného partnerstva investor cesty postaví a štát mu dielo postupne spláca.
Analytik mimovládneho inštitútu Ineko Ján Kovalčík vyjadrenia ministra ohľadom potreby zmien pravidiel dlhovej brzdy odmietol.
Zastierací manéver
"Financie nie sú limitujúcim faktorom. Agenda dlhovej brzdy je len zastieracím manévrom, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť nemajú pripravené žiadne (väčšie) stavby," povedal.
Podľa analýzy CEEC Research štyri pätiny riaditeľov stavebných spoločností očakávajú v tomto roku zvýšenie výkonov slovenského stavebníctva v priemere o štyri percentá a v budúcom roku o 2,3 percenta. Vlani slovenské stavebníctvo zaznamenalo prepad o viac ako desatinu oproti predchádzajúcemu roku, kedy krajina dokončila čerpanie peňazí z fondov EÚ z predchádzajúceho rozpočtového obdobia.