Vlk zostáva sýty a aj ovca celá. Takto by sa dalo pomenovať finále vysokej hry o ruský plyn. Po februárovej invázii vojsk Vladimira Putina na Ukrajinu starý kontinent smeroval na Rusko sankcie. Odniesli si to spotrebné tovary, uhlie, alkohol či cement.
Zároveň krajinu ovládanú z Moskvy opustili tisíce globálnych firiem zo sféry finančníctva, energetiky, automotive či potravinárstva.
Richard Sulík vysvetľoval spolu s Karolom Galekom začiatkom mája platby za plyn:
V Únii sa čoraz viac hovorí aj o odstrihnutí od ruského plynu. Od neho je však kontinent závislý až na 45 percent, a tak prišlo na rad váhanie. Počas neho prišiel s nečakanou plynovou protiofenzívou Putin. Ten oznámil, že komoditu dostane len ten, kto zaplatí v rubľoch.
Trh zneistel. Európa nemá také objemy ruskej meny. Prichádzali výzvy, že agresorovi netreba ustupovať. Tým oponovali zástupcovia európskeho priemyslu vrátane slovenských zamestnávateľov s tým, že im hrozí koniec. Cena plynu, ktorá bola ešte vlani v úvode roka bežne 15 eur za megawatthodinu, išla po slovách...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.