Slovensko plánuje v budúcom roku vynakladať na obranu aspoň dve percentá výkonu ekonomiky, ako to vyplýva zo záväzku členských krajín NATO. Tento cieľ krajiny však možno dosiahne už tento rok, oznámil dnes minister obrany Jaroslav Naď.
"Prvotný návrh obranného rozpočtu na rok 2023 už počíta s vyčlenením dvoch percent HDP. Je možné, že dvoch percent dosiahneme už tento rok. V prípade priaznivého vývoja štátneho rozpočtu totiž budeme uvažovať o žiadosti o mimoriadne navýšenie prostriedkov," uviedol Naď.
Podľa ministra vojna na Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostné prostredie, na čo krajiny na východnom krídle NATO musia zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Naď uviedol, že všetky spomínané štáty dosahujú obranné výdavky na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu a Poľsko na budúci rok plánuje na tento účel vynaložiť až tri percentá HDP.
Na zvýšenie svojich výdavkov na obranu na úroveň dvoch percent HDP do roku 2024 sa krajiny NATO dohodli na svojom summite vo Walese v roku 2014.
V roku 2021 z aliančných štátov najväčší podiel HDP na obranu vynaložili Grécko (3,59 percenta), Spojené štáty (3,57 percenta) a Poľsko (2,34 percenta).
Slovensko, ktorého armáda sa dlhodobo stretáva so zastaranou technikou, už pred ruskou inváziou na Ukrajine začalo modernizáciu vzdušných síl i pozemnej vojenskej techniky. Krajina v posledných niekoľkých rokoch napríklad objednala nové stíhačky, armádne radary a tento rok vybrala partnerov pre dodávky kolesových a pásových obrnených vozidiel.
Bratislava tiež počíta s postupným navýšením počtu profesionálnych vojakov.