Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady predkladá Ministerstvo financií.
Vysoký rast cien energií
Dôvodom nárastu schodku je podľa rezortu financií reakcia vlády na výrazný rast cien energií. Na tento účel si v rozpočte vytvára priestor v objeme 3,5 miliardy eur.
Deficit očistený o dočasné vplyvy podľa MF budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP).
V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie Slovenska postupne klesnúť na 3,44 percenta HDP v roku 2024 a 2,74 percenta HDP v roku 2025.
Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,341 miliardy eur.
Pokles verejného dlhu
Už v tomto roku očakáva rezort financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP.
V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percent HDP. Tomuto vývoju podľa MF výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.
V súvislosti s energetickou krízou obsahuje rozpočet na rok 2023 rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur.
Zároveň navrhuje do konca apríla nevyplácať odmeny štátnym zamestnancom okrem nárokovateľných odmien, čím sa ušetrí ďalších približne sto miliónov eur.
"Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií v predloženom materiáli.
Napätá situácia
Napätá situácia s cenami energií bude podľa ministerstva pretrvávať minimálne počas 1. polroka 2023.
"Preto očakávame, že v dôsledku energetickej krízy zvoľní dynamika slovenského HDP v roku 2023 na 0,6 percenta," avizuje. Opatrenia vlády na zmiernenie dopadu rastu cien energií na domácnosti a firmy by však podľa rezortu financií mali ochrániť ekonomiku pred recesiou či hlbším poklesom.
Ministerstvo neočakáva, že by spomalenie ekonomického rastu malo viesť k výraznejšiemu nárastu miery nezamestnanosti. Inflácia sa kvôli cenám energií vyšplhá na priemerných 13,5 percenta.
Viditeľné oživenie ekonomiky očakáva MF v roku 2024, kedy predpokladá trvalú stabilizáciu európskych cien energií na akceptovateľných úrovniach a oživenie európskej ekonomiky.