Opozičný Smer-SD požaduje od koalície, ktorá má v parlamente menšinu, dohodu na predčasných voľbách. Následne môžu diskutovať o obsahu návrhu rozpočtu na nasledujúce roky aj o jeho samotnej podpore. Poslanec Smeru-SD a bývalý minister financií Ladislav Kamenický to uviedol v piatok na tlačovej konferencii v súvislosti s vládou schváleným návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2023 – 2025.
Podmienkou Smeru-SD na podporu návrhov v parlamente je rokovanie. "Ak od nás niekto niečo chce, nech príde rokovať. Samozrejme, musí za to zaplatiť politickú daň, a tá politická daň pre nás sú určite predčasné voľby," vyhlásil Kamenický. Ak sa koalícia dohodne s opozíciou na predčasných voľbách, podľa Kamenického následne môžu diskutovať o obsahu rozpočtu aj o prípadnej podpore.
Zároveň avizoval, že Smer-SD neplánuje podporiť novelu zákona o štátnom rozpočte na tento rok, ktorú vláda v piatok opakovane schválila spolu s rozpisom výdavkov. Stále trvá na tom, že nie sú jasné konkrétne opatrenia, aké chce vláda robiť. Na vyplatenie takzvaného 14. dôchodku podľa neho peniaze v rozpočte sú.
Kamenický v súvislosti s návrhom rozpočtu na budúci rok upozornil, že v roku 2019 boli výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 18 miliárd eur, pričom v roku 2023 majú byť na úrovni až 35 miliárd eur, čo je skoro dvojnásobok. Poukázal aj na zadlženosť, ktorá má byť podľa neho v budúcom roku vyše 70 miliárd eur, čo označil ako enormné zadlžovanie Slovenska. Podotkol tiež, že reálne mzdy majú v roku 2023 klesať.
V návrhu rozpočtu podľa Kamenického najviac dostávajú tí, ktorí sú s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) "kamaráti". Spomenul rozpočet ministra životného prostredia Jána Budaja či ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽANO). Naopak, tomu, koho Matovič "nemá rád", podľa Kamenického financie nedal, pričom poukázal najmä na rezort zdravotníctva. Celý návrh rozpočtu považuje za rozpočet bezradnosti.
Vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Vyplýva z neho, že deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu z tohtoročných takmer päť percent.