Sú to ako dva odlišné svety. Pred vojnou na Ukrajine si Slováci bežne brali hypotéky s úrokom pod jedno percento. Aktuálne sa však nové úvery na bývanie pri päťročnej fixácii začínajú už pri troch percentách.
Rozdiel v splátkach tak dosahuje desiatky eur v neprospech spotrebiteľov, nehovoriac o tom, že byty ešte aj skokovo zdraželi. Podobná situácia doľahla nielen na bežných ľudí, ale aj na celé štáty. Tým ide o viac. A to o preplatenie pôžičiek určených na chod krajín v čase energetickej krízy a hroziacej hospodárskej recesie.
Pozrite si archívny rozhovor HNtelevízie s viceguvernérom NBS Ľudovítom Ódorom o štátnom rozpočte:
Ako pevný pilier vo finančnom svete je vnímaný motor európskej ekonomiky Nemecko. To si tradične v Únii požičiava najlacnejšie. Ostatné krajiny majú oproti Berlínu v očiach trhov rizikové prirážky. Slovensku sa v tomto smere pred ruskou inváziou u nášho východného suseda darilo pomerne dobre.
Kým Nemci mali pri 10-ročných dlhopisoch v polovici februára 0,2-percentný ročný úrok, slovenské cenné papiere sa v rovnakom období obchodovali pri výnose 0,7 percenta. Daný rozdiel na úrovni 0,5 percentuálneho bodu sa za posledné mesiace zvýšil v náš neprospech.
Na začiatku augusta sa zdvojnásobil a od októbra sa pohybuje okolo 1,4 percentuálneho bodu. Úrok zo slovenských 10-ročných dlhopisov na sekundárom trhu v stredu dosahoval 3,53 percenta. Na zdraženie peňazí do budúcnosti doplatí štátna kasa a s ňou aj daňovníci.
Účet pre štát aj bežných Slovákov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.