Svet sa po 24. februári zmenil. Ruský prezident Vladimir Putin vydal príkaz na bezprecedentný útok na nášho východného suseda. Od tohto momentu sú mestá a obce na Ukrajine pod neustálou paľbou ruských rakiet. Vojna nemala presahy len na politiku, no aj na energetickú bezpečnosť Európy. Rusko totiž bojuje aj na druhom fronte. Kremeľ sedí na enormnom energetickom poklade, ktorý je základným pilierom jeho hospodárstva a ročne prináša do štátnej kasy miliardy dolárov. Moskva bola pred februárovým útokom považovaná za hlavného importéra plynu a ropy do Únie. Preto sa útok prejavil aj na cenách.
Ešte v deň invázie vystrelil plyn na holandskej burze na 127 eur za megawatthodinu. Na ilustráciu, rovnaký objem stál rok pred vojnou 17 eur. Trhy začali panikáriť. Vrchol zatiaľ prišiel na konci augusta. Komodita sa obchodovala za závratných 350 eur. Panika sa však neprejavovala len pri spomínanej komodite a domino efekt zasiahol aj elektrinu. Z plynu sa totiž v Európe vyrobí vyše 20 percent prúdu. Cena elektriny vyskočila na burze v Prahe pri začatí vojny na sumu 147 eur za megawatthodinu, pričom pred rokom bola o 93 eur nižšia. Najhoršie však prišlo rovnako na konci augusta, keď sa jeden deň prúd obchodoval za vyše tisíc eur. Biznis, ktorý bol odkázaný na neisté trhové ceny, krvácal.
Anomália na pumpách
Lavína však pokračovala. Analytici bezprostredne po invázii zdvíhali varovné prsty, že ani slovenskí motoristi už nemôžu pokojne spávať a na éru lacných pohonných látok môžeme zabudnúť. Podľa údajov zo štatistického úradu stál predvojno...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.