Wall Street na Vysokej v Bratislave. Ako Dzurinda zachránil slovenský finančný sektor

Rok 1997 patril Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS. Štyri roky po rozdelení Československa vládol mladej Slovenskej republike politicky, mocensky aj hospodársky. Vrcholom nedotknuteľnosti mocných bolo zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska a verejným tajomstvom bolo, že tajná služba štátu spolupracovala s mafiou.

Ministrom financií bol Sergej Kozlík, ktorý sa preslávil tým, že nevedel, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a celým okruhom verejných financií. No v nevedomosti tohto typu bohužiaľ nebol sám. Aj ministerka financií prvej reformnej vlády Mikuláša Dzurindu Brigita Schmögnerová, ktorá sa k moci dostala o rok neskôr, zápasila s rovnakým problémom.

Veľká komédia jedného z najbohatších ľudí sveta

Na prvý pohľad sa krajine v roku 1997 hospodársky darilo. Rast reálneho HDP dosiahol 5,8 percenta, čo síce znamenalo zmiernenie zo 6,6 percenta rok predtým, ale všetko vyzeralo fajn. Pod povrchom však bublali štrukturálne nerovnováhy. Tie súviseli jednak s deficitom na vnútornom účte štátu, keď rozpočtový schodok prevýšil 4,3 percentá HDP už druhý rok za sebou, a jednak na vonkajšom účte krajiny, keď deficit na bežnom účte platobnej bilancie taktiež už druhý rok za sebou prevýšil dokonca 10 percent HDP.