StoryEditor

Maďarský ropný gigant MOL zažaluje slovenskú vládu, Matovič obavy nemá

16.01.2023, 16:29
  • Generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi vlani avizoval: ak prejde mimoriadna daň, Slovensko poženieme na arbitráž.
  • Tieto slová z decembra sa stali realitou. MOL pracuje na žalobe na slovenskú vládu za mimoriadny odvod zo zisku.
  • Myslíme si, že v prípadnom spore budeme úspešní, tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Vjadrenia našej rafinérie z decembra minulého roka o žalobe na Slovensko v prípade, že na ňu štát uvalí mimoriadny odvod, sa stali realitou. 

Generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi vtedy avizoval, že ak mimoriadna taxa prejde v navrhovanom znení, obrátia sa na arbitrážny súd vo Washingtone.

A informácie z pondelka potvrdzujú, že maďarská ropná spoločnosť MOL, ktorej súčasťou je aj bratislavská rafinéria Slovnaft, pracuje na žalobe na slovenskú vládu za mimoriadny odvod zo zisku, ktorú v decembri schválila Národná rada. Uviedol to v pondelok server telex.hu s odvolaním sa na euractiv.com.

image

Zdraží arbitráž Slovnaftu so štátom palivá? V hre je aj bolestné (otázky a odpovede)

Celý proces sa analyzuje

„Naši právnici analyzujú celý proces prijímania právnej normy najmä v kontexte diskusie v parlamente, kde minister financií (Igor Matovič) prezentoval opatrenie ako nariadenie proti maďarským vlastníkom. Práve z tohto hľadiska si myslíme, že v prípadnom súdnom spore budeme úspešní," citoval euractiv.com hovorcu Slovnaftu Antona Molnára.

Matovič vyhlásil, že sa neobáva prípadného súdneho sporu s rafinériou Slovnaft o výšku mimoriadneho odvodu zo zisku označovaného ako solidárny príspevok. Argumentoval nariadením Rady a porovnateľnou sadzbou navrhovanou v ďalších krajinách Únie.

V našom regióne nastanú obrovské problémy s palivami, povedal Oszkár Világi minulý rok v lete v rozhovore pre HNtelevíziu.

Slovnaft bude mať napriek odvodu do štátneho rozpočtu zisk okolo štvrť miliardy eur, povedal minister vlani 7. decembra po rokovaní vlády.

„Každý, kto má pocit v právnom štáte, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na orgány, ktoré rozhodnú. My sa vôbec neobávame, že by Slovnaft akýmkoľvek spôsobom v tejto veci uspel," zdôraznil Matovič.

image

Môže vláda zdaniť Slovnaft „až na kosť“? Právnik pre HN: Sú tu medzinárodné zmluvy

Ústupky boli

MOL a Slovnaft chcú v kauze pokročiť aj napriek tomu, že vláda po tlaku Slovnaftu urobila niekoľko ústupkov od ich prvého návrhu. Sadzba dane bola znížená zo 70 percent na 55 percent a obdobie výberu bolo obmedzené len na jeden rok.

Znamená to, že Slovnaft zaplatí extra daň až za rok 2022. Pôvodne mala daň trvať do roku 2025.

MOL chce prípad dostať až na arbitrážny súd vo Washingtone a nasledovať tak príklad Exxon Mobil. Americký gigant podal na konci decembra žalobu na EÚ, aby zablokoval dočasnú daň z neočakávaných ziskov ropných firiem, píše euractiv.com.

O čom je mimoriadna daň

Financmajster predstavil ešte 30. novembra 2022 na vláde solidárny príspevok, ktorý zasiahne spracovávateľov ropy, ťažiarov uhlia alebo plynu. V zákone sa uvádza, že na taxe môžu tento rok vybrať až 524 miliónov eur. Peniaze získajú vďaka 70-percentnému zdaneniu nadpriemerných ziskov, ktoré podľa štátu dosiahli vďaka energetickej kríze. Solidárny príspevok by sa mal vzťahovať len na zisky dosiahnuté v roku 2022 a 2023 presahujúce 20-percentné zvýšenie priemerného zdaniteľného zisku vytvoreného v štyroch finančných rokoch, ktoré sa začali 1. januára 2018.

Európska komisia odporúča minimálny príspevok od 33 percent. To by členským štátom malo umožniť, aby stanovili sadzbu, ktorú považujú vo svojich systémoch za prijateľnú a vhodnú. Okolité krajiny tak zavádzajú stropy vo výške od 40 do 60 percent. Napríklad Rakúsko vyrubilo 40-percentnú taxu na tento a budúci rok, ale keď podnik investuje do obnoviteľných zdrojov, môže sa zaťaženie znížiť na 33 percent. Na druhej strane, kabinet Viktora Orbána vyrubil pre maďarskú matku Slovnaftu MOL až 95-percentný odvod.

Vláda vypočítala, že za rok 2022 by mal odvod dosiahnuť 524 miliónov eur. No generálny riaditeľ rafinérie avizoval, že podnik musí uhradiť aj 21-percentnú daň z príjmu právnických osôb. „Takže konečná suma je 91 percent,“ tvrdí Világi. Zaťaženie by malo preto byť v stovkách miliónov eur. Slovnaft za rok 2021 dosiahol podľa údajov Finstatu pri tržbách takmer 4,3 miliardy eur zisk necelých 253 miliónov eur. Na dani z príjmov právnických osôb zaplatil v roku 2021 okolo 51 miliónov eur. V rámci spotrebnej dane z minerálnych olejov odviedli okolo 720 miliónov eur. „Za posledných šesť rokov Slovnaft zaplatil do Envirofondu takmer 120 miliónov eur,“ uviedol pred časom tiež podnik. 

Čo prináša arbitráž

Keď podnikateľovi vznika strata, tak nemusí ísť na lokálne súdy, ale ide na nezávislý, takzvaný rozhodcovský alebo arbitrážny súd. „Pri arbitrážnom súde si každá strana zvolí vlastného sudcu a sudcovia si zvolia predsedajúceho,“ priblížil pre HN Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Sudcovia rozhodnú, či napríklad štát v rozpore so svojimi záväzkami z bilaterálnej zmluvy zasiahol do vlastníckeho práva podnikateľa. „Podľa judikatúry za vyvlastnenie možno považovať aj konanie štátu, ktoré zásadným a nepredvídateľným spôsobom zníži hodnotu podniku alebo budúce zisky podnikateľa,“ vysvetľuje.

Skupina MOL má už s arbitrážou skúsenosti. V roku 2013 zažalovali chorvátsku vládu pre ochranu záujmov v chorvátskej ropnej spoločnosti INA. Tamojšia vláda od roku 2011 spochybňovala zmluvu o odpredaji podielu INA maďarskému MOL-u. Dôvodom malo byť, že expremiér Ivo Sanader údajne prijal od maďarského ropného koncernu MOL desať miliónov eur výmenou za to, že mu umožnil získať väčšinové práva v chorvátskej ropnej spoločnosti.

Tribunál vo Washingtone vydal v spore medzi Chorvátskom a spoločnosťou MOL rozsudok, že tamojšia vláda spôsobila spoločnosti INA značné straty, a preto spoločnosti MOL priznal náhradu škody v celkovej výške 236 miliónov dolárov.

V rámci investičnej arbitráže je všeobecným pravidlom, že poškodený subjekt by mal byť v plnom rozsahu odškodnený za neoprávnený zásah do jeho práv. „Náprava by mala viesť ku kompletnému odčineniu následkov zásahu štátu, ako keby k nemu nikdy nebolo došlo,“ vysvetľuje Leontiev. 

V zásade podľa neho platí, že reštitúcia, teda navrátenie do pôvodného stavu, by mala byt preferovaným spôsobom, keďže najviac zodpovedá definícii „nápravy vedúcej ku kompletnému odčineniu následkov zásahu štátu“. „Peňažná náhrada škody by tak mala byť strane priznaná len vtedy, ak je reštitúcia nemožná alebo nedostatočná,“ poukazuje. 

No rafinéria si podľa Leontieva v rámci investičnej arbitráže môže nárokovať nielen zmarený zisk, ale aj ujmu, ak jej v dôsledku konania štátu vznikne. „To, či však budú s takýmto nárokom úspešní a či im tribunál takúto ujmu prizná, zavisí od argumentácie sporových strán a konkrétnych okolnosti tohto prípadu,“ dodal.

01 - Modified: 2023-01-27 13:32:55 - Feat.: - Title: Maďarsko sa zapojí do ochrany vzdušného priestoru Slovenska, potvrdil Naď. Pre Budapesť sme spojencom 02 - Modified: 2023-01-27 14:00:00 - Feat.: - Title: Tisíce sledovateľov im môžeš závidieť. Pozri si výber najlepších slovenských psích influencerov 03 - Modified: 2023-01-27 13:13:11 - Feat.: - Title: Rozhodujúce kolo volieb prezidenta Českej republiky sa začalo aj na Slovensku, hlasujú tu i českí vojaci 04 - Modified: 2023-01-27 15:16:33 - Feat.: - Title: Dzurinda je späť v politickom cirkuse 05 - Modified: 2023-01-27 11:45:29 - Feat.: - Title: Slovensko si neplní záväzky súvisiace so zmenou klímy, rozvoj zaostáva, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. január 2023 16:28