Spoločnosť Slovnaft považuje novelu zákona, ktorou poslanci schválili vyrubenie 70-percentného solidárneho príspevku za rok 2023, za „neprijateľnú, nespravodlivú, diskriminačnú a poškodzujúcu záujmy Slovenska“. Spoločnosť sa preto obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby preskúmala prijatú novelu a vrátila ju Národnej rade, informuje firma v tlačovej správe.
Ukončenie výroby palív na Slovensku?
„Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty,“ píše v liste venovanom prezidentke Slovnaft.
Slovnaft argumentuje, že aj počas stratových rokov by mal pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.
Firma vníma schválený zákon ako „priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny multiplikačný dopad na množstvo dodávateľov, príjmy domácností, a následne aj na verejné financie“.
Neodôvodnená výška príspevku
Poslanci podľa Slovnaftu navyše nijakým spôsobom nezdôvodnili opodstatnenosť výšky schváleného solidárneho príspevku a vôbec neposúdili jeho možný dosah na jedinú slovenskú rafinériu.
EÚ stanovila sadzbu solidárneho príspevku na úrovni minimálne 33 percent z nadmerných ziskov. Sadzbu 70 percent preto podľa spoločnosti nemožno považovať za adekvátnu.
„Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 percent tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí,“ tvrdí firma.
Slovnaft považuje prijatú úpravu zákona o solidárnom príspevku za dlhodobo poškodzujúcu Slovensko v rôznych aspektoch –od hrozby zastavenia výroby motorových palív, cez zásadné zníženie dôveryhodnosti Slovenska v očiach investorov vzhľadom na vysokú nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia, až po hrozbu obmedzenia hospodárskeho rozvoja národnej ekonomiky, zamestnanosti a životnej úrovne občanov Slovenska.
Precedens eustreamu
Slovnaft pripomína, že v minulosti sa podobný prístup, teda oslovenie prezidentky, vyplatil energetickej spoločnosti eustream. Ten požiadal prezidentku o zásah pri novele zákona o pozemných komunikáciách, ktorú Čaputová napokon i vrátila parlamentu.
Zo zdanenia tranzitného plynovodu sadzbou šesťtisíc eur za kilometer mohol štát v najbližších rokoch vydolovať viac než sto miliónov eur. Komplikácia však tkvela v tom, že eustream čelí bezprecedentnému prepadu suroviny z Ruska.
„Zdanenie v takomto rozsahu by prevádzkovateľa plynovodu za týchto podmienok položilo,“ vysvetľoval predseda Výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský z OĽaNO.
Slovnaft hovorí, že ich prípad sa od tohto líši a tvrdí, že kým eustream by sa pri novele dostal do potenciálnych finančných ťažkostí hlavne pre svoje obchodné rozhodnutia z minulosti, v prípade Slovnaftu ide o vplyv externých regulačných rozhodnutí.
„Investície, ktoré Slovnaft musí vykonať a na ktoré potrebuje zdroje, vyplývajú jednak zo sankčných mechanizmov EÚ v súvislosti s vojnou na Ukrajine, a tiež nadväzujú na politiku Green Deal. Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí,“ píše sa v tlačovej správe.