V národnej rade prešla vaša legislatíva o tepelnej energetike, ktorú ste navrhovali s poslancom Tomášom Šudíkom. Novela má v praxi priniesť, že sa má zjednodušiť odpájanie od systémov centrálneho zásobovania teplom v prípadoch, keď miestna tepláreň využíva obnoviteľné zdroje len v malej miere, a zároveň nový zdroj tepla bude fungovať práve na zelených zdrojov. Keď sa na zákon pozrieme prakticky, ako sa pre bytovku zmenia pravidlá, keď rozmýšľa, že sa pri teple vydá vlastnou cestou?
No, v prvom rade si môžu obyvatelia bytovky vlastné ekologické vykurovanie nielen želať, ale aj ho dotiahnuť do konca. Podarilo sa nám totiž odstrániť z povoľovacieho procesu právo veta dodávateľa z centrálneho zásobovania, cez ktoré v minulosti prešiel máloktorý projekt. Náš zákon je však hlavne o ekologizácii teplárenstva. Dodávatelia tepla sa nemôžu donekonečna skrývať za ekologickú kombinovanú výrobu, keď vyrábajú hlavne zo zemného plynu. V súčasnej situácii, keď je závislosť od zemného plynu bezpečnostnou hrozbou, je neprijateľné, aby si obyvatelia aj samotné mestá a obce nemohli postaviť ekologickejší zdroj.
Naším zámerom bolo zjednodušenie budovania takýchto zdrojov tepla, ak sa preukáže, že z hľadiska ekológie a vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie sa podmienky významne zlepšia. A zákon nepokrýva len obnoviteľné zdroje, ale aj odpadové teplo, akým je napríklad teplo z bratislavskej spaľovne, z dátových centier, ale v budúcnosti aj teplo zo spŕch a z umývačiek riadu. U nás je to ešte hudba budúcnosti, ale pre Škandinávcov nič nové.
Náš zákon však nie je len o zrušení práva veta dodávateľov zo zemného plynu. Práve naopak, nastavili sme vyššiu ochranu pre dodávateľov, ktorí už dnes dosahujú vysoké úrovne zapojenia obnoviteľných zdrojov energie, 65 percent a viac. Takémuto dodávateľovi ostáva právo veta zachované.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.