Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotí aktuálnu prognózu ministerstva financií, ktorú rezort predstavil vo štvrtok, ako extrémne konzervatívnu.
Kým ministerstvo v prípade vyrovnaného rozpočtu v budúcom roku predpokladá prepad slovenskej ekonomiky o 6,4 percenta, rada len o 2,9 percenta. Zároveň takýto scenár nepovažuje za reálny.
Alternatívna prognóza
Rozpočtová rada predstavila minulý týždeň vlastnú prognózu, ktorá podľa nej predstavuje odhad najpravdepodobnejšieho vývoja slovenskej ekonomiky. "S vyrovnaným rozpočtom sa v nej neuvažuje, nakoľko schválenie takéhoto rozpočtu s výrazne negatívnymi dopadmi na ekonomiku Slovenska považujeme za nepravdepodobné," zdôraznila rada.
Rast ekonomiky odhaduje v rokoch 2023 a 2024 mierne nad jedno percento a v ďalších rokoch očakáva jeho zrýchlenie približne k úrovni troch percent. Zároveň však vypracovala aj alternatívnu prognózu s predpokladom vyrovnaného rozpočtu, a to na zhodnotenie odhadov rezortu financií.
"Alternatívna prognóza RRZ očakáva pri náhlej implementácii vyrovnaného rozpočtu prepad ekonomiky v roku 2024 o 2,9 percenta. V dôsledku negatívneho dopytového impulzu sa v danom roku prepadávajú všetky zložky domáceho dopytu, zatiaľ čo export naďalej rastie pri predpoklade zotavujúceho sa zahraničného dopytu," priblížila rada.
Zamestnanosť by sa v takomto scenári prepadla vo verejnej správe a zároveň v odvetviach naviazaných na domáci dopyt, celkovo v budúcom roku o 45-tisíc osôb. Ekonomika by sa pritom dostala do stavu podchladenia s výkonnosťou 3,9 percenta pod svojím potenciálom, čo by stlačilo infláciu k nule od roku 2025.
Mzdy by rástli približne o tri percentuálne body pomalšie ako v hlavnom scenári Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Napriek tomu, že tento prepad by bol veľmi závažný, prognóza ministerstva financií je výrazne pesimistickejšia. Jedným z dôvodov je silný prepad zamestnanosti vo verejnom sektore až takmer o 30 percent, resp. viac ako 100-tisíc osôb. To môže mať zásadnejší negatívny dopad na ekonomiku, ako predpokladá RRZ," vysvetlila fiškálna rada.
Zníženie úspor
Zároveň upozornila, že všetky požadované úspory vedúce k vyrovnanému rozpočtu boli rezortom financií modelované iba v položkách investícii a konečnej spotreby verejnej správy, ktoré priamo ovplyvňujú hrubý domáci produkt. V tejto forme by však boli podľa rady len ťažko realizovateľné.
Rozpočtová rada predpokladá rovnomernejšie rozloženie konsolidácie aj do daňových príjmov a transferov, pričom domácnosti by časť nákladov znášali znížením miery úspor. Ministerstvo navyše počíta konsolidáciu verejných financií z vyššieho predpokladaného východiskového deficitu na úrovni siedmich percent HDP.
Makroekonomické základne, z ktorých sa odvodzujú daňové príjmy a verejné výdavky citlivé na vývoj ekonomiky, sú v prípade rezortu financií podstatne nižšie ako v odhade Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rozdiel v salde verejnej správy, ktorý by vznikal len z dôvodu týchto odlišných základní, je v priemere až 1,6 miliardy ročne. Takýto rozdiel hodnotíme ako zásadný a makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky preto hodnotíme ako extrémne konzervatívnu," dodala vo svojom hodnotení rozpočtová rada.