„V dlhých radoch pred pokladnicami bolo možné vidieť napríklad muža s 90 mrazenými kurčatami vo vozíku. Nektárinky za 14 korún brali ľudia po 20 košíkov, banány po 10 kilogramov, ale kupovali aj poľské prášky na pranie neznámej značky a ešte neznámejšej kvality.“
Toto je úryvok z článku, ktorý vyšiel v denníku SME 11. septembra v roku 2004. Reportáž opisovala, ako vyzeralo otvorenie prvých predajní novej značky na území Slovenska. Bol ňou Lidl, súčasť nemeckej Schwarz Gruppe, do ktorej patrí aj Kaufland. Ten otvoril svoj prvý obchod u nás už v roku 2000.
Hoci k západnému štýlu nakupovania mali Slováci v tom čase možnosť privoniavať už pomerne dlho (napríklad vďaka Tescu či Bille), až Kaufland našincom ukázal, čo znamená diskont či vlastné privátne značky.
A Lidl, ako ukazuje aj úryvok z reportáže, posunul latku opäť úplne inam – ukázal menší formát predajní, tovar v krabiciach, sortiment takmer bez značkových výrobkov, výrazný a ľahko rozpoznateľný marketing.
Nemecký diskont má dnes, po 19 rokoch, na Slovensku ultimátne silnú pozíciu. Vlani utŕžil 1,9 miliardy eur, čo je viac ako Tesco či Kaufland.
Po celé dve dekády sa zdalo, že hromadná tlačenica pri pultoch s lacnými kurencami a banánmi v predajniach novej značky Lidl je to posledné veľké vzrušenie, ktoré slovenský retailový trh zažil.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.