Navrhované zmeny v dôchodkovom systéme, napriek takmer zrušeniu rodičovského dôchodku, tento systém ešte viac ohrozia. V nasledujúcich rokoch totiž môžu vytvoriť nekryté financovanie v objeme 200 až 300 miliónov eur ročne.
Medializovaný vyšší 13. dôchodok totiž bude valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. V aktuálnom blogu na to upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Minister práce Erik Tomáš minulý týždeň avizoval, že od budúceho roka sa bude vyplácať plnohodnotný 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku. Podľa Tótha však nie je jasný dôvod pre takéto navyšovanie.
"Tradične bol 13. dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenie samotného 13. dôchodku," argumentoval.
Pravidlo fixnej sumy, ktorá by mala byť na úrovni 606 eur, je podľa neho len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita. Najchudobnejší dôchodcovia v súčasnosti v rámci koncoročného príspevku k dôchodku dostávajú 300 eur a dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur.
"Ak teda prejdeme na fixnú sumu, výrazná časť navýšenia, vďaka čomu sa ohrozuje finančná stabilita všetkých dôchodkov do budúcnosti, poputuje k tým najvyššie príjmovým dôchodcom, zatiaľ čo chudobnejší dôchodcovia budú benefitovať oveľa menej," vysvetlil šéf RRZ.
Zároveň podľa neho nie je zrejmé, prečo v tejto chvíli vzniká potreba dodatočných plošných dotácií práve pre skupinu dôchodcov. Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe podľa Štatistického úradu hovoria, že príjem pod hranicou rizika chudoby má 9,5 percenta dôchodcov. V rámci celkovej populácie je tento pomer 13,7 percenta a v spoločnosti žijú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny.
"Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 percenta) ako penzisti," upozornil Tóth.
Pripomenul, že tento rok v lete dostali dôchodcovia mimoriadnu inflačnú valorizáciu, s ktorou nepočítal štátny rozpočet a ktorá stála pol miliardy eur. Zároveň 80 percent dôchodcov dostalo nový rodičovský dôchodok, a to nad rámec valorizácie.
"Celkové priemerné príjmy dôchodcov tak dlhodobo rástli rýchlejšie ako inflácia. V najbližších rokoch by to malo pokračovať, nakoľko aktuálna inflácia sa bude znižovať a valorizácia bude vždy vychádzať z predchádzajúcej vyššej inflácie," avizoval predseda RRZ.
Slovenský dôchodkový systém bol ešte v roku 2018 podľa OECD aj RRZ považovaný za udržateľne nastavený voči zhoršujúcej sa demografii na Slovensku. Neskôr sa však podľa Tótha finančne výrazne destabilizoval opatreniami v roku 2019 a tesne pred voľbami 2020. Predchádzajúca vláda následne po roku 2020 opravila približne 70 percent zdedenej finančnej nestability dôchodkov, vyčíslil.
"Aj po týchto úpravách však dlhodobý tlak na Sociálnu poisťovňu ostal na horizonte 50 rokov vyšší priemerne o 1 miliardu eur ročne voči legislatíve z roku 2018. Preto v záujme zabezpečenia vyplácania dôchodkov do budúcnosti, aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu, sa nesmú zvyšovať dôchodkové prísľuby bez adekvátneho nového trvalého zdroja financovania," varoval Tóth.