Slovenské mestá investičný plán na obnovu svojich budov zatiaľ prevažne nemajú, väčšina si ho však plánuje vypracovať. Vyplýva to z dotazníku platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá sa spolu s Úniou miest Slovenska pýtala slovenských miest na ich pripravenosť pri obnove verejných budov. Informovala o tom riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
Väčšina zapojených miest sa podľa Nikodemovej vyjadrila, že obnovu budov vo svojom vlastníctve s ohľadom na zníženie spotreby energií považujú za jednu zo svojich priorít.
Plán obnovy budov
Pri príprave plánu obnovy mestských budov by pritom využili pasport obnovy budov. Práve takýto dokument bude zrejme potrebné vypracovať po prijatí smernice o energetickej hospodárnosti budov, o ktorej sa rokuje na pôde európskeho parlamentu.
Pri obnove svojich budov sa však mestá podľa zistení BPB boria s rôznymi problémami. Niektorým chýbajú peniaze, inde je problémom aj to, že ich budovy sú zároveň historickými pamiatkami. V takom prípade je pri obnove nutný špeciálny prístup.
Mestám však môžu pomôcť investičné plány obnovy verejných budov. "Kvalitný dialóg medzi štátom, samosprávami a odborníkmi pri obnove budov je základným predpokladom, aby sme zvládli ambície obnovy verejných budov. Na zrýchlenie tohto procesu sú pripravené aj finančné mechanizmy," uviedla Nikodemová.
Príprava plánov
Ocenila, že mestá považujú obnovu svojich budov za prioritu a chcú pripraviť plány, no bez systematickej a dlhodobej prípravy bude naplnenie ich cieľov aj čerpanie financií problematické.
Obnove verejných budov sa venuje aj európska legislatíva. Budovy totiž v Európskej únii spotrebujú až 40 percent energií a vyprodukujú až 36 percent emisií, upozornila Nikodemová.
Zrýchlenie obnovy všetkých budov v správe samospráv na tri percentá ročne je hlavným cieľom už schválenej európskej smernice o energetickej efektívnosti. Rokuje sa ešte o smernici EPBD, ktorá sa venuje nielen štandardom pre nové budovy, ale aj kvalite obnovy existujúcich budov či renovačným akčným plánom, priblížila Nikodemová.