Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva v najbližších rokoch prudký rast nákladov na obsluhu verejného dlhu, a to aj pri ročnej konsolidácii na úrovni 0,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Zatiaľ čo tento rok vynaloží Slovensko na splátky úrokov 1,2 miliardy eur, v roku 2027 to môže byť až 2,5 miliardy eur. Spôsobuje to kombinácia nárastu veľkosti dlhu a rastu úrokových sadzieb, za ktoré si Slovensko požičiava.
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že v tomto roku narastie hrubý dlh Slovenska na úroveň 56,9 percenta HDP alebo 69 miliárd eur.
"Vzhľadom na aktuálny trend verejných financií očakávame ďalší výrazný nárast dlhu, a to aj v prípade konsolidácie, ktorá by dosiahla 0,5 percenta HDP ročne. V takomto scenári by dlh dosiahol do konca riadneho volebného obdobia 63,9 percenta HDP, resp. 97 miliárd eur," vyčíslila rozpočtová rada.
Najvýznamnejšou príčinou zvyšovania výdavkov na obsluhu dlhu bude práve rast objemu dlhu vzhľadom na pretrvávajúce deficity, ako aj zvýšené úroky, za ktoré sa bude predávať na finančných trhoch.
"Druhou významnou príčinou rýchleho nárastu nákladov na obsluhu dlhu bude postupná splatnosť dlhopisov vydaných v minulosti a za oveľa lepších úrokových podmienok, než aké je možné získať dnes. Splatný dlh sa bude opäť refinancovať na finančných trhoch, no už za horších podmienok," priblížila rada.
Pripomenula, že do konca roka 2021 dosahovali úroky na nový dlh Slovenska úroveň okolo nuly, v priebehu roka 2022 prudko rástli a v roku 2023 sa ustálili tesne pod štyri percentá.
Starý verejný dlh s priemernou váženou sadzbou 2,8 percenta sa tak bude postupne "preklápať" do nového dlhu, pri ktorom vzhľadom na podmienky na trhu rozpočtová rada očakáva priemernú sadzbu až na úrovni 3,9 percenta.