Vláda by mala čiastočne a postupne uvoľňovať ceny energií, masívne podporovať obnovu budov a pomoc s cenami adresne poskytnúť len zraniteľným domácnostiam.
Navrhuje to platforma Budovy pre budúcnosť v súvislosti s aktuálnym rozhodovaním o cenách zemného plynu a tepla na rok 2024. Informovala o tom riaditeľka platformy Katarína Nikodemová.
Možnosť ako ušetriť
Vláda uvažuje o zastropovaní cien zemného plynu a tepla na budúci rok na úrovni roku 2023. Platforma však upozornila, že ak by sa cenové stropy uvoľnili a cena plynu by vzrástla napríklad o 30 percent, štát by mohol ušetriť 320 miliónov eur. Usporené peniaze by podľa Nikodemovej mohol potom investovať do podpory úspor energie pre domácnosti v rámci programov na energetickú obnovu budov.
"Pomocou tejto sumy by bolo napríklad možné pomôcť 43-tisícom domácností, ktoré by vďaka realizovaným úsporným opatreniam 30-percentný nárast ceny plynu vôbec nepocítili," uviedla.
Zároveň vypočítali, že do verejného rozpočtu by takáto investícia priniesla takmer 120 miliónov eur v podobe úspor na cenových stropoch, vyššieho výberu dane z pridanej hodnoty či nižších sociálnych transferoch. Podporila by pritom 12-tisíc pracovných miest.
Platforma upozornila, že väčšina slovenských domácností žije v energeticky neefektívnych budovách, kde je veľká časť energie spotrebovaná zbytočne. Motivácia zvyšovať efektívnosť je však podľa Nikodemovej nízka.
Obnovených starých domov je žalostne málo
"Na Slovensku dlhodobo umelo tlačíme ceny energií na nízku úroveň. Je jasné, že nejakej forme stropovania cien sa nevyhneme ani ďalší rok. To má samozrejme následky v podobe záťaže pre štátny rozpočet, ale aj nízkej motivácie ľudí pristúpiť k úsporným opatreniam," konštatovala.
Podľa údajov platformy Budovy pre budúcnosť je plne obnovených len 20 percent starších rodinných domov a 60 percent bytových domov. Zemným plynom pritom vykuruje priamo takmer 900-tisíc domácností, väčšinou v rodinných domoch.
O dotácie z programov na obnovu domov je podľa platformy záujem, preto by sa peniaze ušetrené na zastropovaní cien mali použiť na systémové a trvalé riešenie.
"Dlhodobé plošné cenové stropy prakticky dotujú nadspotrebu a pri potrebe konsolidácie verejných financií sú v takejto miere do budúcna neudržateľné. Jednorazové investície do úsporných opatrení, ako je zateplenie, výmena okien či modernizácia vykurovania zabezpečujú kontinuálne zníženie výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet," doplnil analytik platformy Richard Paksi.