Je pravdou, že vláda pri opätovnom zavádzaní bankového odvodu s jednotlivými finančnými domami vôbec nekomunikovala?
Áno, je to pravda.
Prečo, čím si to vysvetľujete?
Netuším... Keď sme sa z kuloárnych informácií dozvedeli o tom, že sa chystajú nejaké konkrétne návrhy zdanenia bánk, prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie sme vláde zaslali oficiálny list. Najskôr to bolo pre bonifikáciu hypoték a následne aj z dôvodu bankového odvodu. Na ministerstvo financií teda išli rovno dva listy. V oboch sme písali, že ide o štrukturálne zásahy do bankovníctva, a v oboch sme rezort pozývali na rokovania, v rámci ktorých by sme mohli predložiť naše dopadové štúdie a argumenty. Tu sme však vlastne ani nevedeli, k čomu tie argumenty predkladať, pretože sme tento návrh vôbec nevideli. Môžem tak jednoznačne potvrdiť, že s bankami zatiaľ o štátnej bonifikácii a ani o bankovej dani nikto nerokoval, čo je veľmi neštandardné.
Samotný odvod bude mať dosah tak na banky, ako aj na klientov. Opýtam sa najprv na finančné domy. Ako ich zmení „škaredý odvod“?
Aj touto cestou by som chcel, možno už v poslednej minúte, apelovať na poslancov Národnej rady, keďže návrh už prešiel vládou a dostal sa do parlamentu, aby si uvedomili, čo činia. Schvaľujú takzvaný konsolidačný balíček, ktorý je však do veľkej miery postavený na bezprecedentne vysokej bankovej dani. Tá má v budúcom roku predstavovať až 45 percent efektívneho zdanenia, čo predstavuje 580 miliónov eur. Áno, efektívne zdanenie má klesať, v roku 2027 má dosiahnuť hranicu 33 percent, avšak absolútne sumy, ktoré má bankový sektor zaplatiť, sú od 340 až do 240 miliónov eur každý rok. Toto skutočne predstavuje bezprecedentne vysoké zdanenie. Môžeme to porovnať s Európou. V rámci Európskej únie má bankovú daň zavedenú len deväť krajín. Väčšinou je to 0,1 percenta z aktív, čo by na slovenské pomery predstavovalo 93 miliónov eur. Dostávame sa tak do situácie, že ak poslanci tento návrh schvália, budú niesť zodpovednosť za to, že sa Slovensko stane jednoznačne najmenej atraktívnym bankovým trhom v Európe. To môže znamenať nižší prílev kapitálu a likvidity, prípadne aj prehodnotenie už aj prítomného kapitálu u nás.
...Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.