Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách nepredpisuje žiadnej krajine Európskej únie presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 percent priemernej mzdy.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš tak nesprávne chápe smernicu a chce zaviesť ekonomicky škodlivé opatrenia. Upozornil na to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.
Tomáš začiatkom januára informoval, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje legislatívu, ktorá má upraviť mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Mala by sa stanoviť automaticky ako 60 percent priemernej mzdy. Podľa odhadov by tak minimálna mzda dosiahla v roku 2026 úroveň približne 920 eur a 970 eur v roku 2027.
INESS však upozorňuje, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najvyššie v Európskej únii vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň sú na Slovensku veľké regionálne rozdiely. Vysoká, plošná minimálna mzda teda negatívne vplýva na zaostávajúce regióny.
"To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí pri zvýšení minimálnej mzdy o päť percent počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku," uviedol Chovanculiak.
Zrýchľovanie rastu minimálnej mzdy tiež prinesie nečakané nárasty ceny práce pre veľa zamestnávateľov. Zhorší sa tak tiež podnikateľské prostredie a vytvoria sa potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty. Vláda by mala podľa Chovanculiaka zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv.