Rozpočet verejnej správy na roky 2024 - 2026 nemá ambíciu výraznejšie znížiť jeden z historicky najvyšších deficitov slovenských verejných financií.
Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by dokonca malo dôjsť tento rok k medziročnému nárastu deficitu, a to o 0,8 percent hrubého domáceho produktu. V aktuálnom hodnotení rozpočtu na nasledujúce tri roky to konštatujú analytici NBS.
Rozpočtový schodok
Pripomenuli, že na rok 2024 počíta rozpočet so schodkom na úrovni 5,97 percenta HDP. Zaradí sa tak na chvost krajín eurozóny, a to už druhý rok po sebe. Oproti vládou očakávanej skutočnosti v minulom roku by mal deficit medziročne klesnúť o 0,5 percentuálneho bodu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa uvažuje s opatreniami na úrovni približne 0,8 percenta HDP.
V ďalších dvoch rokoch sú ciele rozpočtu nastavené na postupné znižovanie schodku o 1 p. b. ročne, zatiaľ však bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. "Na dosiahnutie cieľov je potrebné v roku 2025 prijať ďalšie opatrenia vo výške 1,1 percenta HDP a v roku 2026 dodatočných 0,5 percenta HDP. Bez týchto opatrení rozpočet pre roky 2025 a 2026 uvažuje s deficitmi na úrovni 6,1 percenta, resp. 5,6 percenta HDP," vyčíslili analytici.
Scenár NBS vidí vývoj verejných financií odlišne. Za rok 2023 očakáva deficit na úrovni 5,6 percenta HDP, čo je menej v porovnaní s predpokladom vlády o 0,9 p. b. K lepšiemu výsledku podľa ekonómov prispieva najmä nižšie čerpanie bežných, ale aj kapitálových výdavkov. Nižší deficit spôsobuje aj financovanie energoopatrení z prostriedkov Európskej únie, ktorých celkový vplyv NBS predpokladá v roku 2023, či nižšie čerpanie eurofondov.
Na druhej strane, v roku 2024 očakáva scenár centrálnej banky deficit na úrovni 6,4 percenta HDP, čo predstavuje negatívne riziko oproti rozpočtu vo výške 0,5 p. b. "Bez prijatia dodatočných konsolidačných opatrení sa tak v scenári NBS nepredpokladá medziročné znižovanie deficitu, ale jeho nárast o 0,8 percenta p. b.," zdôraznili analytici.
Riziká
Riziká sú podľa nich na strane príjmov aj výdavkov. Očakávajú nižšie daňové príjmy kvôli konzervatívnejším predpokladom ekonomického vývoja. Ide najmä o dane a odvody z trhu práce a dane zo spotreby.
NBS predpokladá tiež vyššie čerpanie investícií financovaných z vlastných zdrojov a vyššie výdavky na avizovanú pomoc s vysokými cenami energií. Pozitívne riziko vidia analytici naopak v očakávaných úsporách z nevyčerpania všetkých rozpočtových rezerv, predpoklade o nižšom spolufinancovaní investícií z eurofondov, rozdielnom očakávanom vplyve niektorých opatrení a nižšom plnení vybraných bežných výdavkov.
Aj pri dosiahnutí stanovených rozpočtových cieľov by mal verejný dlh Slovenska postupne narastať a v roku 2026 presiahnuť úroveň 60 percent HDP, upozornili analytici. Tým sa bude vzďaľovať hornej hranici dlhovej brzdy a tvorba bezpečnej rezervy na prípadné zhoršenie ekonomického rastu sa odkladá na roky za horizontom predloženého rozpočtu.
"Verejné financie tak zostávajú vo veľmi zraniteľnej pozícii. Nesplnenie rozpočtových cieľov, pozastavenie konsolidácie alebo iné neočakávane vplyvy umocnené o zvýšené náklady na starnutie populácie môžu viesť k neudržateľnej trajektórii dlhu a nedôvere zo strany finančných trhov," varovali analytici NBS.
Ministerstvo financií v reakcii pripomenulo, že aj v tomto prípade ide len o jeden z ďalších odhadov jednej z inštitúcií. Rezort sa naďalej riadi svojim záväzkom, ktorý počíta s poklesom deficitu zo 6,5 percenta HDP v minulom roku na 5,97 percenta HDP v roku 2024.