Slovensko zaznamenalo ročnú stratu 7,7 percenta zisku z predaja odevov, celkovo za 107 miliónov eur. Ušlý zisk mal za následok stratu zamestnania pre približne 1 934 Slovákov počas rokov 2018 až 2021.
Informovala o tom Jana Záchenská z Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) s odkazom na štúdiu Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo zverejnenú v januári 2024 pod názvom Hospodársky vplyv falšovania v odevnom, kozmetickom a hračkárskom priemysle v EÚ.
Falzifikáty sa tešili obľube hlavne v Nemecku a Taliansko
Záchenská priblížila, že hračkársky priemysel na Slovensku zaznamenal ušlý zisk 11,4 percenta, čo predstavovalo stratu až 8 miliónov eur. V prípade kozmetických výrobkov možno hovoriť o 39-miliónovej strate (strata zisku 6,7 percenta) a úbytku pracovných miest pre 201 osôb na Slovensku.
Odhaduje sa podľa štúdie, že odevný priemysel v rozmedzí rokov 2018 až 2021 prišiel v EÚ ročne o príjmy vo výške takmer 12 miliárd eur, čo predstavuje 5,2 percenta ušlého zisku z predaja odevov v EÚ. V dôsledku ušlého zisku z dôvodu falšovania stratilo prácu v odevnom priemysle 160-tisíc osôb, pričom najviac postihnutými trhmi boli Nemecko a Taliansko.
Odhadovaný ročný ušlý zisk z predaja kozmetických prípravkov v dôsledku falšovania v EÚ predstavuje tri miliardy eur. V absolútnych číslach bol najviac postihnutý francúzsky kozmetický priemysel, ktorý zaznamenal ušlý zisk z ročného predaja 800 miliónov eur. Strata pracovných miest v kozmetickom odvetví v EÚ sa odhadla na takmer 32-tisíc osôb.
Najviac utrpel hračkársky priemysel
Hoci je hračkársky priemysel z uvedených troch analyzovaných odvetví najmenší, trpí najvyšším podielom ušlého zisku v dôsledku falšovania, až 8,7 percenta, čo zodpovedá výške jednej miliardy eur a zníženiu počtu zamestnancov v tomto odvetví o 3 600 osôb. Nemecký hračkársky priemysel absorboval tretinu ušlého zisku v dôsledku prítomnosti falšovaných hračiek v EÚ.
Straty v miliardách eur a tisícoch pracovných miest podľa nej ukazujú, že falšovanie nie je len morálnym, ale aj vážnym hospodárskym problémom.
Je dôležité, aby sa členské štáty a EÚ ako celok zamerali na posilnenie opatrení na boj proti falšovaniu a na ochranu duševného vlastníctva, čo môže pomôcť minimalizovať budúce straty a zachovať konkurencieschopnosť týchto odvetví.