Posledné mesiace vidíme na trhu s cenami energií pretrvávajúci trend poklesu. Keď sme sa vlani rozprávali, ceny elektriny boli oproti súčasnosti vysoké. Na jednej strane je to pre priemysel dobrá správa. Znižujú sa im vstupné náklady. Ako to však ovplyvňuje Slovenské elektrárne?
Otázka je, či by klesajúce ceny nemali trápiť viac Európsku centrálnu banku, ministrov hospodárstva či financií jednotlivých členských krajín. Je dôležité vedieť, prečo ceny klesajú. Raz sme tu už mali nízke ceny, keď sme boli závislí od energií z Ruska. Ceny nenarástli len v dôsledku vojny, ale preto, že 15 rokov pred vojnou nikto neinvestoval do nových zdrojov, lebo vďaka nízkym cenám nebola ekonomická motivácia. V súčasnosti máme nízke ceny kvôli tomu, že extrémne klesá spotreba. Na Slovensku to bolo vlani o 13 percent. V Nemecku to padlo o šesť percent a v Európe o sedem percent. Rok 2022 bol podobný scenár a tento rok sa deje to isté. Vo februári máme pokles na Slovensku o 15 percent. Za posledné dva roky v Európe klesla spotreba o 15 percent oproti rokom 2017 až 2021. Aby sme dosiahli na spotrebu 2017, to bude trvať veľmi dlho.
Je prepad spotreby spôsobený domácnosťami alebo priemyslom?
Spotreba domácností takmer neklesla. Počas covidu dokonca mierne narástla. Celý opisovaný pokles sa týka priemyslu. To je dôsledok najmä toho, že v Nemecku, v krajine od ktorej sme závislí, klesá výroba. A tak padá výroba aj u nás. V minulosti vždy pred veľkým treskom v ekonomike rok dopredu začala klesať spotreba elektriny. A to sa deje práve teraz. Spotreba elektriny klesá drasticky.
Pri plyne je to ešte horšie. Za rok 2023 poklesla spotreba plynu oproti roku 2022 o 20 percent. Aj v priemysle, kde sa spotrebúva plyn, sa spotreba znižuje. Toto dáva signál, že stojíme pred problémom. Pokles spotreby spôsobí nezamestnanosť, zastavenie rastu HDP. Vývoj inflácie to už dnes odzrkadľuje. Preto je otázne, či by sme sa mali tešiť z toho, čo sa deje. Na jednej strane by sme sa mohli tešiť, že pri takých nízkych cenách sa môže rozbehnúť priemysel. Zatiaľ to však nevidíme. Slovalco alebo OFZ neštartujú. Práve naopak. Štát rozmýšľa nad podporami, aby udržal priemysel v chode.
Na dotovanie krízových cien energií sme v Európe minuli tisíc miliárd eur. Slovensko je rozhodne najväčší podporovateľ. Dali sme až 9,3 percenta HDP na dotovanie cien energií. To je najviac v Európe. A tieto peniaze nie sú minuté v Európe, ale napríklad v americkom LNG či indonézskom uhlí. Keď si prerátate, koľko sme použili na výstavbu Mochoviec, tak za tisíc miliárd by ste vybudovali 150 ekvivalentných elektrární, ako sú Mochovce. Čím by sme nahradili polovicu spotreby v Európe. Za dva roky sme v Európe do systému naliali tieto financie na to, aby sme ich v zásade spálili. S týmito financiami, ktoré sa použili na dotovanie energií, sme mohli zavrieť všetky fosílne zdroje a zrenovovať energetický mix na kontinente. A v neposlednom rade by z výstavby žili státisíce zamestnancov, ktorí by na nej participovali. Mali by sme sa z toho poučiť pri vytváraní politík do budúcnosti.
Predpokladám, že na európskej pôde rokujete s rôznymi predstaviteľmi. Z ich úst zaznieva, že keď budeme sadzby znižovať príliš rýchlo, infláciu nedostaneme dostatočne nízko a ešte sa nám to vráti. Prečo sa neprihliada aj na tieto názory, ktoré ste opísali?
Slovensko je príliš malý hráč na to, aby sme mohli ovplyvniť, čo sa deje v Únii. Ale v tejto situácii by sme sa mali napríklad zamyslieť, či Európa chce byť tá najzelenšia na svete a mať systém emisných povoleniek, ktoré zabíjajú priemysel, alebo či by sme na dočasné obdobie, kým sa nerozbehnú ekonomiky, nemali zvážiť urobiť zmeny v systéme emisných povoleniek. Zdôrazňujem, že navrhujem dočasné opatrenia.
Investície plánujete na dlhšie obdobie. Keď vidíte tieto súčasné ceny, nerobí vám to problém s rentabilitou niektorých projektov v budúcnosti?
Tým, že Slovenské elektrárne predávajú na tri roky dopredu, výsledky, ktoré dosiahneme v rokoch 2024 až 2025, vidíme a predaj komodity máme už takmer dotiahnutý. Rozmýšľame, čo budeme robiť s rokmi 2026 až 2027. Bezprostredne sa nás pokles cien nedotkne.
Stále sme dostavbou Mochoviec extrémne zadlžení. No dlh sa nám darí znižovať. V priebehu dvoch rokov ho budeme ešte drasticky znižovať. Chceme byť pripravení na ďalšie investície. Keď chceme o tri až päť rokov realizovať projekt, musíme na ňom začať robiť už teraz. Tri roky trvá posudzovanie vplyvov na životné prostredie, rôzne technické a ekonomické štúdie ako podklad na projekčnú činnosť. Už dnes si vyhodnocujeme projekty, do ktorých by sme mohli ísť.
Či už je to prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, projekty modernizácie na vodných elektrárňach alebo predĺženie životnosti jadrových elektrární. Určite sa chceme baviť o predĺžení prevádzky jadrových elektrární aspoň na 80 rokov na našich obidvoch existujúcich jadrových elektrárňach. V Amerike je to už bežné. Fínska atómová elektráreň Loviisa, ktorá má rovnaký typ reaktora ako my, VVER-440, má povolenú prevádzku na viac ako 70 rokov a má ambíciu predĺžiť životnosť až na 90 rokov. Problém je skôr s výstavbou nových zdrojov elektrickej energie. Ako napríklad prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, nový jadrový blok alebo malý modulárny reaktor. Pri takýchto projektoch je veľmi dôležité dôkladne si prejsť všetky technické riziká a ekonomickú návratnosť projektov a hlavne ich využitie v predaji na otvorenom energetickom trhu.
Môžete byť konkrétnejší, ako sa vám podarilo znížiť dlh a ako to vidíte do budúcnosti?
Zadlženosť Slovenských elektrární bol obrovský problém do 1. februára 2023. Od 1. februára minulého roka sme Mochovce 3 pripojili do siete a začali predávať elektrinu z tohto nového jadrového bloku. Rýchlosť splácania našich záväzkov sa výrazne zvýšila. Splatili sme odloženú DPH vo výške 180 miliónov eur, ktorej splátku sme museli oddialiť. Zaplatili sme 259 miliónov eur spoločnosti LEAG zo skupiny našich akcionárov, ktorá nám pomohla pri prekonávaní problémov. A mali sme aj ďalšie záväzky v hodnote 200 miliónov eur, ktoré už boli vyrovnané. Všetky peniaze, ktoré generujeme, sú používané na splatenie dlhu. K 1. februáru 2024 je naše zadlženie 3,8 miliardy eur. Kleslo zo 4,2 miliardy eur z decembra 2022. Situácia sa výrazne zlepšila, ale naše zadlženie je naďalej na úrovni, ktorá nám neumožňuje mohutne investovať, a preto musíme ďalej pracovať na jeho znížení.
Zároveň ideme robiť jednu z najväčších transakcií v histórii finančného sektora na Slovensku. Celý dlh chceme refinancovať za nižšie úroky a predĺžiť splatnosť. Môžeme to urobiť vďaka tomu, že rizikovosť našej spoločnosti sa dramaticky znížila po spustení Mochoviec.
Ste už dohodnutí s nejakými konkrétnymi bankami, ktoré by boli súčasťou refinancovania?
Ešte nie sme v štádiu, aby sme vám mohli povedať mená bánk. Rozhodne budeme pokračovať v spolupráci s tými, ktoré stáli pri nás v zlých časoch. Tie si chceme udržať a mať s nimi naďalej dlhodobé partnerské vzťahy. Tie budú mať určite prednosť. Ďalším dôležitým faktom je, že dochádza k väčšej akceptácii jadra v energetike, a tak sa aj banky pozerajú na jadro inak. Už nie je považované za nechcené. Diskusie s bankami nám signalizujú, že je veľký záujem podieľať sa na refinancovaní.
Máte stanovený cieľ, koľko by ste mohli ročne ušetriť na takejto operácii?
Určite áno, ale v tejto chvíli to nemôžem povedať. Rádovo je to v desiatkach miliónov eur.
Slovenské elektrárne dosiahli v roku 2022 stratu viac ako 216 miliónov eur. Počas minulého roka ste na tlačovej konferencii oznámili, že očakávate historicky najlepšie tržby. Viete priblížiť, v akej výške sa budú pohybovať?
Potvrdzujem, že výsledky spoločnosti za rok 2023 budú historicky najlepšie, ale budeme ich komunikovať až po schválení v orgánoch našej spoločnosti. Stretlo sa niekoľko pozitívnych faktorov v roku 2023, ktoré prispeli k našej výkonnosti. Mali sme historicky rekordnú výrobu z jadra. Po prvý raz sme z prevádzkovaných jadrových blokov prekročili výrobu osem terawatthodín na oboch lokalitách – Bohunice aj Mochovce 1. a 2. blok. Je to výsledok excelentnej prevádzky a vďaka patrí všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Aj samotné spustenie 3. bloku Mochoviec prispelo výrobou viac ako dve terawatthodiny. Vodné elektrárne mali takisto silný rok. Po dlhom období s nižšími zrážkami bol rok 2023 nadpriemerný a výroba z vodných elektrární bola najvyššia od roku 2010.
Keď sa dokončia Mochovce, Enel mal podmienku, že odíde zo spoločnosti. Stane sa to už teraz, keď sú Mochovce 3 spustené? Naposledy ste povedali, že je to otázka pre akcionárov.
A to platí, toto je to otázka pre akcionárov Slovenských elektrární. Enel je naďalej v spoločnosti ako akcionár a nič sa nezmenilo.
Ako ste spokojný s priebehom dostavby Mochoviec 4?
Všetky sily sa po spustení tretieho bloku Mochoviec presunuli na štvorku. Väčšina dodávateľov akceptovala harmonogram, ktorý je podľa nás dosiahnuteľný, so zvyšnými vedieme diskusie. Verím, že v nasledujúcich týždňoch sa dohodneme a v roku 2025 by malo dôjsť k spusteniu štvorky.
Predávate už elektrinu z Mochoviec 4?
Mohli by sme, lebo na rok 2026 už vieme predávať. Ale vzhľadom na to, že na rok 2026 sme nepredali produkciu ani z našich prevádzkovaných zdrojov, tak ju určite nebudeme predávať z nespusteného bloku. Navyše nevieme, či sa protijadrová loby bude odvolávať v povoľovacom procese alebo nie. To tiež môže predĺžiť harmonogram aj o niekoľko mesiacov. Nechceme predať elektrinu a potom zistiť, že spúšťanie sa posunie. Navyše na rok 2027 je minimálny dopyt a na rok 2026 to tiež nie je zatiaľ žiadna sláva.
Bude sa mochovská štvorka spúšťať už s americkým palivom?
Určite nie. Tieto diskusie už boli, chceli sme to spustiť s palivom od Westinghouse, ale technicky to nebolo realizovateľné.
A kedy očakávate prvé dodávky od Westinghouse?
Reálne by mohla byť prvá dodávka na Slovensku v roku 2026. Do reaktora by sme mohli vložiť prvé kazety v roku 2027.
Zároveň sa v roku 2026 končí zmluva s ruskou firmou TVEL. Sú úvahy či ambície súvisiace s jej predlžovaním?
Zmluva s Ruským TVEL je do roku 2026. Plus máme opciu na ďalšie štyri roky. Ale je to ešte veľmi ďaleko. Momentálne rokujeme s francúzskym Framatome, s ktorým pripravujeme dohodu. Chceli by sme ju podpísať v prvom polroku 2024. Ešte nevieme, kedy budú schopní dodať prvé palivo. Najprv si chceme zabezpečiť dodávky od Westinghouse a Framatome a potom budeme riešiť ďalšie dodávky od TVEL-u.
Ideálne pre diverzifikáciu paliva by bolo mať troch dodávateľov. Ale to je málo pravdepodobné. Aj preto, že je málo zákazníkov na reaktory typu VVER-440.To, že traja dodávatelia budú živiť technológie pre VVER-440, je málo reálne.
Pôjdu na americké palivo Bohunice aj Mochovce naraz alebo sa jadrové palivo navezie najprv do jednej atómky?
Presne tak to máme vymyslené. Chceme to robiť postupne. Je dôležité uvedomiť si aj to, že pri zmene jadrového paliva v roku 2027 nevymeníme všetko palivo v reaktore naraz. Každý rok sa totiž počas odstávky vymení približne jedna pätina paliva. Na to, aby sme mali komplet americké palivo v reaktore, potrebujeme päť rokov. Nestane sa to, že ruské palivo sa celé vytiahne a dá sa americké. Takže fungovať kompletne bez ruského paliva v jednom reaktore je možné najskôr v roku 2032.
Ale musíme mať na pamäti jedno: diverzifikácia dodávok nie je len o fabrikácii palivových kaziet. Vyše 40 percent svetových kapacít na obohatenie uránu majú Rusi. Celý svet odoberá obohatenie ako službu od Ruska. Urán obohacuje okrem Ruska ešte Čína, USA a Francúzsko. Vybudovanie obohacujúcich kapacít je časovo a finančne veľmi náročné. Taktiež je to strategická záležitosť.
Pred rokom ste hovorili, že v normálnych krajinách štát pomáha entitám, aby nemali problém s financovaním veľkých projektov, ako sú jadrové elektrárne. Teraz tu máme novú vládu, je prístup rovnaký?
Vtedy som hovoril, že vlády poskytli veľké finančné dotácie, alebo pôžičky aby firmy boli schopné obchodovať s elektrinou na burze, takýchto príkladov je v Európe veľmi veľa. Nám vtedy od vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča ani neprišla odpoveď na list, či nám štát v tejto situácii podá pomocnú ruku, ako sa dialo vo všetkých krajinách Európy. V každom prípade, situácia s obchodovaním je dnes odlišná, keďže ceny klesli a nie je taký tlak na zábezpeky na burze.
Zároveň je súčasná vláda viac projadrová ako predchádzajúca a diskusia, prečo by sme sa mali jadru na Slovensku venovať a podporovať jeho rozvoj vo všetkých oblastiach, je o dosť jednoduchšia.
To znamená, že pri refinancovaní dlhov Slovenských elektrární by mohla pomôcť nejaká deklarácia vlády?
Nemyslím si a nie je to ani potrebné. Banky sa budú pozerať na našu spoločnosť. Vo finále ide o to, aby sme im boli schopní zaplatiť. Keby sme Mochovce 3 a 4 nespustili, tak by sme dlh splatili za 30 alebo 40 rokov. Teraz to budeme môcť urobiť v priebehu jednotiek rokov, a nie desiatok.
A budete ešte pre Mochovce riešiť chýbajúce peniaze?
Dnes sú už všetky technológie namontované. Teraz ide o mzdy pre ľudí, ktorí sú súčasťou spúšťania elektrárne. Bavíme sa o posledných malých sumách, ktoré sme schopní vygenerovať z vlastnej prevádzky.
Nový šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík pripravuje v regulácii niekoľko zmien. V rozhovore pre HN povedal, že si vie predstaviť model, pri ktorom by výsledné ceny elektriny zohľadňovali aj výrobné náklady. Poukazoval na to, že jadro má nízke náklady a chcel by vytvoriť nejaký vzorec. Mali ste možnosť diskutovať?
Samozrejme, že diskutujeme s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví o rôznych témach. Keď boli ceny 26 až 32 eur za megawatthodinu, a trvalo to desať rokov, tak sa nás nikto nepýtal, aké máme náklady a primeraný zisk. Nikto nereflektoval, že náklady na výrobu sú vyššie ako samotná cena elektriny. V danom čase sme mali najväčšie výdavky na Mochovce a zadlžovali spoločnosť. Neviem si predstaviť, ako by sme sa v súčasnosti, keď sme súčasťou trhu a pravidiel Európske únie, dohodli na nejakej špeciálnej regulácii časti výroby. Je to nerealizovateľné.
A memorandum so Slovenskými elektrárňami? V ňom bola domácnostiam dohodnutá cena, ktorá nebola trhová. Dohodnuté ceny budú platiť alebo sa budú ešte prehodnocovať?
Memorandum je otvorené ešte na tri roky – 2025, 2026 až 2027. Momentálne diskutujeme o implementácii roku 2025. Štát má možnosť do konca marca využiť opciu na to, aby sme elektrinu dodali my. My budeme náš záväzok rešpektovať. Diskusie sú zatiaľ iba v začiatkoch a nič nie je konkretizované. V každom príapde, Slovenské elektrárne budú naďalej podporovať riešenie dodávok elektriny pre domácnosti.
Minulú jar sa k dohodnutému memorandu vyrokoval aj dodatok, ktorý elektrinu sľubuje až do roku 2027, plus isté objemy by mali dostať aj podnikatelia. Kto prišiel s iniciatívou dodatku? Bol to vtedajší minister hospodárstva Karel Hirman alebo akcionári podniku?
Rokovania boli také komplexné a s toľkými alternatívami, že by som ublížil jednému alebo druhému, keby som povedal, kto s čím prišiel. Bolo minimálne 20 alternatív.
Spomenuli ste, že opcia je do konca marca, zároveň ste povedali, že máte čas na rokovania, môže sa to predĺžiť?
Proces je relatívne náročný. Uplatnenie opcie je list na tri riadky, ale realizácia vyžaduje mesiace tvrdej práce.
A vaše podmienky a princípy stále platia? Ako napríklad – žiadne dodatočné dane pre elektrárne?
Nedávno sme mali s ministerstvom hospodárstva len prvé stretnutie. Sme len na začiatku cesty. Na jednej strane my dávame výraznú zľavu voči trhu a je prirodzené, že za to niečo chceme. Zvlášť v situácii našej zadlženosti, ktorú treba riešiť, a nie dodatočne ohrozovať.
Cena na trhu je aktuálne okolo 80 eur za megawatthodinu. Keby sme boli len na začiatku dostavby Mochoviec, oplatili by sa dostavať pri súčasných cenách?
Určite nie. Návratnosť Mochoviec bude pri týchto cenách dlhšia, ako štandardní investori stavajú svoje predikcie. Ak je otázka, či pri týchto cenách pôjde niekto stavať jadrové elektrárne, odpoveď je, že nie. No nepôjde. Za 80 za megawatthodinu to nikto nepostaví.
Naznačili ste, že prehodnocujete Ipeľ a životnosť jadrových elektrární. Sú teraz niektoré projekty pre nízke ceny naozaj v ohrození?
Tému Ipľa otvárame takmer každý rok. Veci sa extrémne rýchlo menia. Napríklad v decembri boli päť dní záporné ceny elektriny. To sme tu predtým nevideli. A takmer pol mesiaca bolo Nemecko zásobované len z obnoviteľných zdrojov, to sme tu taktiež nikdy nevideli. V decembri, počas Vianoc, sme museli prvýkrát znižovať výkon jadrových elektrární, lebo nebol dopyt po elektrine. Trh sa extrémne mení. S množstvom obnoviteľných zdrojov narastá aj šanca, že sa Ipeľ v budúcnosti bude stavať. Možno o tri-štyri roky to bude mať väčší zmysel. Ale taký komplexný projekt treba pripravovať už dnes.
Beriete pokles spotreby a cien energií ako trvalé?
Aby sme vrátili spotrebu priemyslu späť na pôvodné úrovne, je proces na niekoľko rokov. A museli by to byť extrémne podpory a ochrana priemyslu, ako napríklad rôzne dovozné clá. To sa tu zatiaľ nedeje. Stačí sa pozrieť na príklad Slovalca.
Aj teraz minister životného prostredia Tomáš Taraba hovorí, že podpora hlinikárne by stála ročne 500 miliónov eur. To hovorí, že Európa nie je na tom energeticky dobre, a keď si pozrieme ceny v Amerike, tie sú podstatne nižšie.
Lebo tam sa nemusia platiť napríklad emisné povolenky. Cena elektriny je vzorec plyn, uhlie a emisie. Tie v Amerike neplatia. Ja som pyšný, že Európa je najvyspelejšia časť sveta, a mali by sme ísť príkladom. Ale myslím si, že možno v časoch, keď dochádza k odlivu priemyslu do zahraničia, by mala Európa napríklad emisné povolenky zamraziť. Možno pri dnešných klesajúcich cenách elektriny začne mať zmysel podporovať aj Slovalco, ale v čase, keď sa rozhodovalo o Slovalcu, bolo treba podstatne menej miliónov eur a boli uložené v Environmentálnom fonde. Mohlo sa to vyriešiť. Slovalco v tom čase chcelo od nás dlhodobú zmluvu, ale nenašlo podporu v štáte. Podobné fabriky napríklad v Nemecku dostávali násobne vyššiu podporu z Environmentálneho fondu.
Väčšina slovenských firiem a podnikov sa sťažuje, že im chýbajú zamestnanci, keďže mnohí vďaka zmene zákona odišli do predčasného dôchodku. Aká je situácia v elektrárňach, kde teda potrebuje aj špecifických ľudí?
V minulosti od nás odchádzalo za rok 50 ľudí. Za posledné tri roky sme vymenili 1 400 zamestnancov zo 4 300. Približne 300 nás čaká tento rok. Toto sú stratosférické čísla. Berúc do úvahy fakt, že naši zamestnanci sú vzdelaní ľudia a svoju prácu vedia stopercentne robiť až po dôkladnom zaškolení. Navyše, kedysi skončilo jadrové inžinierstvo 80 ľudí, dnes končia piati až šiesti. Polovica z nich ide robiť rádiológov. Zostanú nám dvaja až traja a o nich sa bijeme my a Česi. Je tu alarmujúci nedostatok ľudí. Po začatí vojny na Ukrajine bol na mape rizík našej spoločnosti najväčší problém jadrové palivo, dnes je kľúčový faktor nedostatok kvalifikovaných zamestnancov.
Predchádzajúca vláda vytvorila takúto sekeru na pracovnom trhu a ja čakávam, že súčasná vláda to zmení. Je nemysliteľné, aby 55-roční ľudia chodili do dôchodku, mohli legálne pracovať iba 300 hodín v roku. To znamená, že 10 mesiacov robia načierno. Lebo je ťažké predstaviť si, že zdraví 55-roční ľudia sedia doma. Sú to vyučení elektrikári, ktorí majú certifikáty a je o nich záujem.
Takže máme nedostatok ľudí, podporujeme čierny trh a kolabuje nám dôchodkový systém. Ale chápem, zmeniť to je nepopulárne opatrenie. S každým človekom, ktorý ide do dôchodku, robíme výstupný pohovor a hovoria nám, že odchádzajú preto, lebo neveria, že keď príde hocijaká vláda, tak to nezruší.
Čo teda musíte robiť, zvyšujete platy alebo hľadáte ľudí v cudzine?
Po spustení Mochoviec 3 sme zdvihli platy. A čo sa týka cudzincov, v jadrom priemysle to nie je jednoduché. Musíte hovoriť a rozumieť po slovensky. Ale zamýšľame sa, že keď bude úplne zle, tak budeme brať aj cudzincov a budú musieť absolvovať kurz slovenčiny. Na niektoré pozície by sa už aj teraz dali obsadiť cudzinci, ale zatiaľ odolávame. Podporili sme oddelenie náboru. Namiesto 50 ľudí ročne hľadáme 300 až 400 zamestnancov. Prišli sme s rôznymi príspevkami, aby sme prilákali nových kolegov.
Slovensko dostalo financie z projektu Phoenix na štúdiu, ktorá má posúdiť možnosti nasadenia malých modulárnych reaktorov na Slovensku. Nebudú sa v Európe už stavať veľké jadrové elektrárne, keďže sa spotreba znižuje a budeme optimalizovať zdroje?
Modulárne reaktory by dnes rástli ako huby po daždi, ak by boli už vyskúšané. Na Slovensku určite nebudeme tí prví. Avšak sledujeme proces a trendy, chceme spolupracovať s krajinami, ktoré uspejú, a raz to tu podľa mňa budeme zavádzať. Keby boli dnes malé modulárne reaktory k dispozícii, tak je to fantastické riešenie, aj pre životné prostredie, aj z hľadiska prenosovej sústavy.
Čo ja naplánované s elektrárňou Nováky a Vojany? Vlani sme písali, že sa tento rok Vojany zavrú.
Nováky sú vypnuté, Vojany ideme odstaviť. Rozhodne však ani jednu z lokalít nejdeme predávať. Robíme plány, čo ďalej. Na obidve lokality sa pozeráme a zvažujeme, čo nám dáva zmysel. Napríklad v Novákoch nám dáva zmysel spaľovňa odpadu. Tým nehovorím, že ju ideme stavať, len to analyzujeme.
Vojany zatvárame k 31. marcu, podstatnú časť ľudí si ponechávame zamestnaných u nás. Zo stodvadsiatich zamestnancov zostáva približne 80, dvadsať pôjde do dôchodku a zvyšok odchádza. Väčšinu ľudí držíme z dôvodu, že chceme preklenúť obdobie, keď sa do lokality vrátime s novými potenciálnymi projektmi. Títo ľudia budú zatiaľ dochádzať do jadroviek a vodných elektrární a pracovať na centralizovanej údržbe.
Keď U. S. Steel prejde na elektrické pece a pridá sa aj Volvo, tak má zmysel, aby bol na východnom Slovensku nový zdroj stabilnej výroby elektrickej energie.
Mal by to byť pre Vojany plyn?
Možno dočasne aj plyn. Do roku 2050 by som to nevylúčil. Ale keby som teraz otvoril našu excelovskú tabuľku, tak by som ukázal, že sa pozeráme na ďalších 20 verzií. Keby sme sa rozprávali pred rokom, tak na stole bol plán na 80 megawattov soláru. A vyzeralo to reálne. Dnes to ani pri 40-percentnej podpore eurofondov nedáva zmysel.
A aký zdroj sa dá na východe v krátkom horizonte postaviť, keďže prichádza aj Volvo?
Skôr ako Volvo je z tohto hľadiska dôležitý U. S. Steel. No bude to technická výzva. Plánované elektrické pece raz za hodinu znížia spotrebu z 300 megawattov na minimum. Čo môže mať dosah na celú energetickú sieť. To bude treba vyregulovať. Slovenské elektrárne by mohli ekonomicky efektívne vyriešiť odchýlku USSK kombináciou existujúcich zdrojov a investíciou do novej flexibility v podobe menších batérií, elektrokotla a tepelnej akumulácie.