Ministerstvo hospodárstva súhlasí so závermi kontroly Najvyššieho kontrolného úradu zverejnenými koncom minulého týždňa. Štát by mal podľa úradu najmä nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien elektriny a plynu počas nepredvídaných situácií, zamerať sa na najzraniteľnejšie skupiny a nastaviť aj časové obmedzenia.
Rezort hospodárstva v pondelok v reakcii na výsledky NKÚ zdôraznilo, že systém adresnej pomoci nepripravili predchádzajúce vlády. "Jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva hospodárstva je práve príprava adresnej pomoci, a preto v spolupráci s ostatnými rezortami intenzívne pracuje na nastavení adresnosti tak, aby - v prípade, ak bude potrebná - bola už v roku 2025 nastavená efektívne, najmä ohrozeným skupinám a neplytvalo sa tak verejnými financiami zo štátneho rozpočtu," uviedol rezort.
Takéto opatrenia neboli na Slovensku do volieb v roku 2023 pripravené. Ich neskorý termín a krátky čas od nástupu novej vlády podľa rezortu hospodárstva neumožnil nastaviť adresnosť pomoci na rok 2024.
Slovensko sa počas energetickej krízy rozhodlo pre celoplošné kompenzácie a Ministerstvo hospodárstva vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 miliardy eur. Najviac prostriedkov, približne 1,24 miliardy eur, sa použilo na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Podľa NKÚ boli takto široko nastavené kompenzačné opatrenia neefektívne a nehospodárne.
Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo priblížil, že nejde o konečný účet za kompenzačnú pomoc, keďže krízová regulácia v energetike pokračuje aj tento rok a jej ukončenie legislatíva vôbec neupravuje. "Kompenzácie pomohli, ale už je čas zamyslieť sa nad ich pokračovaním," upozornil. Kompenzačné opatrenia síce pomohli občanom aj podnikateľom, no nie je podľa NKÚ možné a únosné ich v takom širokom rozsahu a dlhodobo uplatňovať.