Po výraznom dvojcifernom raste daňovo-odvodových príjmov v roku 2023 by sa mali tento rok zvýšiť o 7,2 %. Takmer tretina rastu ide na vrub nových legislatívnych opatrení. Ďalším dôležitým faktorom je nominálny rast ekonomiky, ktorý však v porovnaní s rokom 2023 spomalí. Oproti schválenému rozpočtu na tento rok poklesnú celkové príjmy o približne 0,2 miliardy eur.
Konštatoval to Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií v aktuálnej prognóze príjmov a vybraných výdavkov verejnej správy na najbližšie roky, ktorú zverejnil v piatok.
"Medziročné spomalenie rastu je predovšetkým viditeľné v oblasti trhu práce, čo vedie k nižším výnosom z odvodov a dane z príjmov fyzických osôb. Pokles investícii negatívne ovplyvní príjmy z dane z pridanej hodnoty, ktorej naopak pomáha lepšia spotreba domácností," priblížil inštitút.
Naopak, rast daňových príjmov bude podľa IFP podporený vyššími výnosmi z firemnej dane. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá stabilný rast ekonomiky, ktorý spolu s lepšími efektívnymi sadzbami udrží rast príjmov na medziročnej úrovni štyri percentá.
Prognózované vybrané výdavky budú po minulom roku aj v roku 2024 pokračovať vo vysokom medziročnom raste blízko 20 percent. "Ťahané budú najmä vďaka silnej valorizácii dôchodkov a legislatíve zavádzajúcej nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch a na plný 13. dôchodok," vysvetlil IFP.
Očakáva, že v tomto roku príde druhá vlna žiadostí o predčasné starobné dôchodky. Od roku 2025 už predpokladá oslabenie náporu nových žiadostí. "Rast výdavkov na nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti sa ku koncu horizontu prognózy spomalí popri nižších rastoch priemernej mzdy," avizoval inštitút.