Matrac z Ikey, interiér v aute či bežecké topánky zo športového obchodu. Na prvý pohľad ide o tri veci, ktoré so sebou nesúvisia. Chemici však vedia, že menované trio sa vyrába z rovnakej suroviny. Ide o takzvané polyoly. Produkt pripomína hustú tekutinu, z ktorej sa neskôr produkujú rôzne druhy surovín pre plastikársky a kozmetický priemysel.
V budúcnosti sa očakáva, že dopyt po komodite bude rásť. Spôsobia to napríklad automobilky, ktoré presadajú čoraz viac do elektromobilov. Aj preto maďarská matka Slovnaftu MOL posilňuje výrobu „hustej tekutiny“ a v týchto dňoch spúšťa novú produkciu polyolov pri východomaďarskej obci Tiszaújváros. V našom regióne ide o najväčšiu investíciu tohto druhu.
MOL spolu s bratislavským Slovnaftom sú známi najmä vďaka výrobe pohonných látok. Chémia je však ich ďalší dielik biznisu, kde maďarská skupina spolu so Slovnaftom preráža. Ide o prirodzený vývoj, keďže sa očakáva, že dopyt po pohonných látkach bude nástupom elektromobility v Európe pomaly klesať.
Podobne ako pri palivách, aj pri polyole je základnou surovinou ropa.
Čo hovorí miliardová investícia
Komplex Polyol predstavuje najväčšiu investíciu maďarskej skupiny. Vložená suma presiahla úroveň viac ako 1,3 miliardy eur. Maďarská vláda prispela sumou 131,5 milióna eur. Na otváranie dnes prišiel aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten maďarský MOL označil ako ich najúspešnejšiu firmu. Medzi vládnym Fideszom a najväčšou maďarskou spoločnosťou sú zjavne blízke vzťahy.
„Osud MOL-u a maďarskej ekonomiky sú dve strany tej istej mince,“ pripomenul Orbán. „Táto investícia vrátila Tiszaújváros späť na mapu európskeho chemického priemyslu, čím sa stal jedným z najdôležitejších priemyselných centier v regióne. Zvýši priemyselnú konkurencieschopnosť našej krajiny a môže byť katalyzátorom hospodárskeho rastu,“ povedal Zsolt Hernádi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ skupiny MOL.
MOL počíta, že každý rok by mal nový projekt priniesť skupine 150 miliónov eur. Investícia vznikala v čase, keď Maďari nerátali s tým, že od roku 2022 budú musieť dať nové prostriedky do odstrihávania sa od ruskej ropy.
Ešte v roku 2017 podpísali dohodu na výstavbe s nemeckými oceliarmi Thyssenkrupp a firmou Evonik. Pätinu akcií nemeckých oceliarov nedávno kúpila skupina českého miliardára Daniela Křetínskeho. Následne medzi rokmi 2019 až 2020 sa všetky väčšie jednotky na výstavbu závodu doručovali na miesto lodnou cestou.
Maďari museli vystihnúť ten správny čas, aby hladina toku nebola príliš nízko, vtedy by sa lode mohli zaseknúť na dne. Naopak, pri príliš vysokej úrovni vody by náklad nemusel prejsť popod mosty. Išlo tak o ťažkú prácu. Na ilustráciu, na stavbu sa využilo 700 kilometrov potrubí, čo zodpovedá trase z Budapešti do Záhrebu a späť.
Spomalenie výstavby spôsobila pandémia covidu v roku 2020 a neskôr aj vojna na Ukrajine, keďže na stavbe pracovali aj robotníci z Ukrajiny.
Aj pre slovenské automobilky
Celý komplex zaberá plochu 35 futbalových ihrísk. Technológia bude schopná ročne vyrobiť 200-tisíc ton suroviny. Na porovnanie, európska spotreba komodity je na úrovni dvoch miliónov ton. Prevádzka tak bude schopná produkovať 10 percent európskej produkcie. Zo začiatku však budú na kapacite 20 percent.
Ďalšie tri roky bude trvať, kým nabehnú na plný výkon. Súvisí to napríklad aj s dolaďovaním rôznych chemických procesov. Len čo sa proces výroby spustí, je veľmi náročné ho zastaviť kvôli spomínaným chemickým procesom. Preto musí byť štart dôkladne naplánovaný. Produkcia prebieha nepretržite.
Manažéri MOL-u priblížili na stretnutí s novinármi, že pri plnom výkone budú patriť medzi päticu najväčších výrobcov polyolu. Medzi ich trhy patrí napríklad Poľsko, Rumunsko, Maďarsko či Turecko.
V portfóliu majú aj automobilky ako Volkswagen či Stellantis. Obe pôsobia aj na Slovensku, preto nie je vylúčené, že surovina z Maďarska by sa cez subdodávateľov mohla dostať aj do slovenských áut. Od roku 2026 pribudne na Slovensku aj švédska automobilka Volvo. Valaliky sú od Tiszújvárosu vzdialené len približne 110 kilometrov.
Za posledných desať rokov Maďari investovali do chemikálií desiatky miliónov. Závod na extrakciu butadiénu bol dokončený v roku 2015, po ňom nasledoval závod na výrobu syntetického kaučuku.
Okrem maďarského MOL-u sa chémia produkuje aj v bratislavskom Slovnafte. Príkladom je výroba polypropylénov. Domáca rafinéria v roku 2022 oznámila rozšírenie tejto výroby a modernizácie linky. Vyrátali, že ich to bude stáť 63 miliónov eur.
Aké má plány Slovnaft
Kým polyoly pripomínajú hustú tekutinu, polypropylén sú malé guľôčky bez farby či zápachu a taktiež sa z nich vyrába široká škála produktov. Plastové komponenty z nich sa využívajú aj v automobilovom priemysle, vyrábajú sa z nich taktiež aj domáce potreby, rúry, rôzne obaly či hračky.
Aj táto investícia podčiarkla rozhodnutie spoločnosti postupne odísť od výroby motorových palív smerom k chemikáliám a petrochemickým výrobkom. Tieto produkty majú podľa výkonného riaditeľa Slovnaftu Mareka Senkoviča dlhodobú perspektívu.
„Toto je zatiaľ prvý krok. Je to naznačenie, že keď v budúcnosti prejdeme na ešte väčšiu výrobu chemikálií a plastov, tak sa to bude diať na úkor výroby motorového benzínu a nafty,“ potvrdil ešte v roku 2022 Senkovič.