Inflácia v eurozóne mierne rástla, pričom v medziročnom porovnaní vzrástla z júnovej úrovne 2,5 percenta na 2,6 percenta v júli. Na Slovensku bol rozdiel výraznejší a oproti júnovej medziročnej hodnote 2,4 percenta stúpla minulomesačná inflácia na 2,9 percenta.
Napriek júlovému rastu miery inflácie sa očakáva uvoľňovanie monetárnej politiky Európskou centrálnou bankou (ECB). Túto prognózu podporuje aj aktuálny vývoj na americkom trhu, uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
"Celkovo možno očakávať, že cesta k dosiahnutiu cieľovej úrovne inflácie dve percentá v eurozóne bude dlhšia, čo naznačila už aj júnová prognóza ECB. Aj po júnovom znížení sadzieb ostáva monetárna politika utiahnutá a ďalšie kroky budú reagovať na vývoj situácie v nasledujúcich mesiacoch. Pre ECB je kľúčový predpoklad inflácie v horizonte štyroch až šiestich kvartálov, pričom prichádzajúce dáta model len dopĺňajú a zlepšujú jeho odhad. Júlový rast medziročnej inflácie by tak pre ECB nemusel predstavovať zásadný problém," uviedol odborník.
Zvýšenie medziročnej inflácie v minulom mesiaci by nemalo ovplyvniť znižovanie sadzieb centrálnej banky v tom nasledujúcom. Do konca roka nastanú podľa analytika ešte dva zníženia na celkovej úrovni 0,5 percenta, pričom ECB by mala sadzby znižovať postupne a predvídateľne. K najbližšiemu zníženiu by malo podľa expertov s 95-percentnou pravdepodobnosťou dôjsť v septembri.
Rast medziročnej úrovne slovenskej inflácie na 2,9 percenta experti očakávali a jej hodnota v nasledujúcich mesiacoch by mala vykazovať podobnú hodnotu. Na rozdiel od minulého roka, keď vysoké úrovne inflácie spôsobili rastúce ceny energií a následne ovplyvnené ceny potravín, v tomto roku jej rast spôsobujú najmä ceny tovarov a služieb.
Väčší impulz pre rast spotrebiteľskej inflácie by mal prísť v januári spolu s pravidelnou úpravou cien energií pre domácnosti. V budúcom roku by tak malo by tak dôjsť k priemernému rastu inflácie na úrovni približne 3,5 percenta, teda asi o pol percenta viac ako v tomto roku.