Pri príležitosti osláv 30. výročia Americkej obchodnej komory na Slovensku sa v Bratislave uskutočnil Festival budúcnosti.
Jednou z hlavných súčastí programu bola stredajšia ESG konferencia, ktorá nastolila jasnú otázku. Ako megatrendy formujú našu udržateľnú budúcnosť?
V čase, keď sa svetové ekonomiky snažia zotaviť z globálnych kríz a prispôsobiť sa rýchlym technologickým a environmentálnym zmenám, je nevyhnutné hľadať ekonomické modely, ktoré podporujú udržateľnosť a zároveň zabezpečujú rast a prosperitu.
Odkiaľ vziať financie
Udržateľnosť financií znamená nielen optimalizáciu investícií do zelenej infraštruktúry, ale aj zabezpečenie toho, aby boli naše finančné systémy odolné voči rizikám spojeným s klimatickými zmenami.
Investície do zelených projektov tak musia byť nielen ekonomicky výhodné, ale aj dlhodobo prínosné pre spoločnosť a planétu.
„Jednou z hlavných výziev je financovanie zníženia uhlíkových emisií v sektoroch náročných na dekarbonizáciu. Niektoré spoločnosti to nebudú môcť financovať z vlastného. Avšak alternatívne riešenia, ako je projektové financovanie, vládne granty, spoločné podniky a získavanie kapitálu, by im mohli pomôcť s financovaním energetickej transformácie,“ uviedol šéf trvalo udržateľných financií v Citi Global Insights Jason Channell.
Cesta k modernému priemyslu
Téma energie a klímy je ďalšou kľúčovou záležitosťou. Podľa obchodnej komory je vyvažovanie energetických potrieb a klimatických záväzkov náročné, no nevyhnutné. Ako sa teda dajú dosiahnuť ciele v oblasti znižovania emisií, keď energetická spotreba rastie?
Riešením je efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov a inovácií, ktoré umožnia, aby sa priemysel a energetika stali hnacími silami pozitívnych klimatických zmien.
Dôležitú rolu v tomto smere zohráva takzvaný Green Deal, čiže zelená dohoda. Tá sa javí nielen ako ekologická stratégia, ale aj ako dôležitý ekonomický stimul, ktorý môže spojiť priemyselný rozvoj s cieľmi udržateľnosti a zabezpečiť prosperitu pre budúce generácie.
„Európska zelená dohoda je viac než len plán pre čistejšiu planétu. Je cestou k modernému priemyslu budúcnosti, ktorý spája ekologické inovácie s ekonomickým rastom,“ poznamenal vedec a súčasne vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Odborník zároveň tvrdí, že na dosiahnutie klimatickej neutrality a riadneho obehového hospodárstva sa do procesu musí zapojiť priemysel. Predovšetkým firmy z energeticky náročných sektorov. Len tak sa z Európy stane technologický líder s čistým, moderným a konkurencieschopným hospodárstvom.
Klimatickej kríze musíme rozumieť
„Už teraz vieme, čo sa stane v najbližších rokoch, s tým sa nedá nič robiť. Klimatická zmena nie je niečo, čo príde, ona tu už je. Musíme teda prísť na to, ako sa jej prispôsobiť,“ začal svoju prednášku počas ESG konferencie uznávaný teoretický fyzik a spisovateľ Lawrence Krauss.
Vo svojej knihe The Physics of Climate Change tvrdí, že súčasný prístup k výrobe energie, ktorá stále stojí na spaľovaní fosílnych palív, je neudržateľný.
Alarmujúce je už len to, že ak nedôjde k zásadným zmenám generovania energie, ľudstvo bude vypúšťať 1 000 až 4 000 gigaton uhlíka do atmosféry. To je až sedemkrát viac než celkové množstvo oxidu uhličitého, ktoré existovalo v atmosfére pred nástupom modernej civilizácie.
Tieto varovania nás vyzývajú, aby sme sa zamerali nielen na technologické inovácie, ale aj na zásadné politické a ekonomické reformy, ktoré umožnia prechod na udržateľné energetické modely a zabezpečia, že naše ekonomiky budú odolné voči klimatickým rizikám.
Rovnaké uvažovanie presadzuje aj dokumentárny film Beyond Zero, ktorý uzavrel stredajší festivalový deň.
Dokument rozpráva príbeh o tom, ako sa výrobca kobercov Interface na čele s vizionárom Rayom Andersonom rozhodol pre radikálnu zmenu podnikateľského modelu smerom k udržateľnosti. Aj vďaka tomu si Anderson vyslúžil prívlastok najzelenší generálny riaditeľ.
Zdravotníctvo ako priorita
Americká obchodná komora na Slovensku sa počas troch festivalových dní zaoberala nielen udržateľnosťou a financiami, ale aj zdravím, digitalizáciou či prácou s talentmi.
Zdravotníctvo je nepochybne jednou z kľúčových oblastí, ktorá si v našej krajine vyžaduje pozornosť. Dlhodobé podfinancovanie dosvedčuje fakt, že na jedného občana pripadá z rozpočtu zdravotníctva o 400 eur menej ako na občana susedného Česka. Nestabilná lieková politika, slabé financovanie či neoficiálne poplatky v ambulanciách však naznačujú, že problémov je viac.
A preto musíme zo zdravotníctva spraviť prioritu. Len zdravá a vzdelaná spoločnosť môže byť podľa zástupcov komory aj konkurencieschopná a úspešná.
Ekonomika založená na znalostiach
Očakáva sa, že umelá inteligencia (AI) prispeje do globálnej ekonomiky do roku 2030 asi 14,2 bilióna eur. Rast bude poháňaný zvýšenou produktivitou, automatizáciou a vytváraním nových odvetví.
Štátny tajomník ministerstva investícií a informatizácie Ivan Ivančin predpokladá, že smerujeme k diverzifikácii slovenského hospodárstva a budovaniu kvalifikovanej pracovnej sily.
Vďaka využívaniu technológií a investíciám do výskumu a vývoja je podľa neho možné prejsť od ekonomiky založenej na výrobe k ekonomike, ktorej hnacou silou sú znalosti a odbornosť.
„AI môže pomôcť Slovensku zvládnuť tieto výzvy nielen v automobilovom sektore, ale takisto sa môžeme dostať medzi elitnú skupinu krajín, ktoré prinášajú inovácie,“ dodal Ivančin. Obchodná komora súčasne podotkla, že AI bude musieť stáť na silnej základni kybernetickej bezpečnosti, aby zvládla nápor hrozieb, ktoré ju čakajú. „Na budúcnosť sa musíme pripraviť úplne všetci, od štátnych inštitúcií cez trh práce až po služby,“ uzavreli zástupcovia komory.