Počas nedávnych povodní sa minister životného prostredia Tomáš Taraba pochválil, že vodná elektráreň Gabčíkovo má aktuálne výkon ako atómový reaktor. Turbíny mohli ísť vďaka vysokej hladine Dunaja na plný výkon a tým každú minútu vyrobili prúd za približne 900 eur.
Vďaka Gabčíkovu sa podarilo ochrániť región pred povodňami na rieke Dunaj. Turbíny, ktoré produkujú prúd, sú však už podľa minitra 10 rokov po životnosti, čo sa prejavilo aj počas záplav, keďže z ôsmich turbín fungovalo sedem.
Envirorezort už v polovici januára vyhlásil veľký tender na ich výmenu. Projekt sa môže zaradiť medzi najväčšie energetické investície na Slovensku. Cenovka presiahne 300 miliónov eur. Súťaž sa však počas roka posúvala.
Štátna Vodohospodárska výstavba, pod ktorú spadá dunajská elektráreň, aktuálne hovorí, kedy by súťaž chceli ukončiť a do akého termínu by sa mali vymeniť turbíny. Opravy a modernizácie sa pritom netýkajú len Gabčíkova a štátna firma má plány aj s inými vodnými elektrárňami.
Kedy chcú uzatvoriť súťaž
Po januárovom vyhlásení súťaže počítala Vodohospodárska výstavba s otváraním obálok už v prvej polovici apríla tohto roku. No neskôr sa časové rámce posunuli až na koniec júna. Nakoniec sa ani tento predpoklad nenaplnil a následne sa hranica posunula na koniec septembra.
Teraz chcú veľkú zákazku mať vodohospodári ukončenú ku koncu roka. „Súťaž bola vyhlásená v januári tohto roka a teraz čakáme ponuky, prebieha komunikácia s uchádzačmi a dúfam, že do konca roka sa podarí uzavrieť,“ povedal na konferencii Hydroturbo Alfréd Ilka, riaditeľ úseku výroby a prevádzky vodných diel Gabčíkovo a Žilina.
Myslí si, že práce by sa mohli začať v roku 2026 a budú trvať osem rokov do roku 2034.
Zároveň nie je vylúčené, že v budúcnosti by pri elektrárni mohlo pribudnúť aj batériové úložisko. To by dokázalo ukladať energiu v čase prebytku a naopak, pri nedostatku by sa komodita poslala do siete. Štátny podnik podľa Ilku vidí potenciál aj pri vodíku či fotovoltike.
Inovácie má štátny podnik pripravené aj na elektráreň v Čunove a výsledkom má byť zvýšenie výroby prúdu. Postupne sa podľa Ilku pripravujú podklady aj na nové turbíny na vodnú elektráreň Žilina.
Domáca energetika je síce postavená na jadrovej energetike a po spustení Mochoviec 3 vyrábame z atómu okolo 60 percent suroviny. Avšak druhým kľúčovým pilierom je práve vodná energia. Z celkového energo koláča tvorí až 15 až 20 percent.
Najväčšiu flotilu vodných elektrární majú u nás Slovenské elektrárne. Aj tie plánujú modernizovať viaceré domáce elektrárne. Príkladom je Dobšiná a inštalácia batériového úložiska. Modernizáciu majú aj na diele Ružín. Veľkým projektom je aj prečerpávacia elektráreň Čierny Váh, kde chcú zvýšiť účinnosť. Slovenské elektrárne tam majú nakreslené aj batériové úložisko.
Kým vodohospodári a elektrárne hovoria o modernizácii, vláda pod Robertom Ficom nedávno oprášila staršie plány na prečerpávaciu vodnú elektráreň Ipeľ. Projekt sa podľa odhadov odborníkov môže vyšplhať na dve miliardy eur.
Energetici projekt vítajú, keďže prečerpávacia elektráreň je mimoriadne flexibilná, čo vie v krátkom čase vyrovnávať sústavu. Naopak, priľahlá obec Ďubákovo by bola zaplavená, keďže na jej mieste by vyrástla nádrž.
Kamene úrazu
Čo však bráni v investíciách do nových elektrární či aj do samotných modernizácií, sú povoľovacie procesy, financie a momentálne taktiež, dodávateľské reťazce.
Profesor Peter Dušička z STU vraví o zdĺhavých procesoch v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takzvanej EIA. „Kameňom úrazu je nešťastne nastavená EIA. Najmä prahové hodnoty posudzovania,“ poukázal.
Nakoniec sa zákon zmenil a úpravy v posudzovaní odobril v týchto týždňoch aj parlament. Možno však dôjde ešte k úpravám, keďže v dvoch bodoch ho vetoval prezident Peter Pellegrini. Ochranári či aktivisti upozorňovali, že vďaka zmenám príde verejnosť o možnosť vyjadrovať sa k navrhovaným investíciám.
Biznis, naopak, viackrát tvrdil, že úpravy sú pre investície potrebné. Potvrdzujú to aj Slovenské elektrárne vo vzťahu k vodným elektrárňam.
„Nový zákon z pohľadu vodných zdrojov vnímam pozitívne. Keď idete modernizovať existujúcu vodnú elektráreň, pokiaľ nemeníte jej parametre, nemusíte posudzovať jej vplyv na prostredie. Je to logické, napokon nič z pohľadu životného prostredia sa takouto modernizáciou nemení,“ približuje Robert Jambrich, ktorý je v elektrárňach vedúcim medzinárodných vzťahov, európskych záležitostí a životného prostredia.