Štát sa rozhodol, že Slovensko potrebuje letecké spojenie dvoch najväčších miest v krajine. Projekt zároveň plánuje podporiť aj finančne – kto sa doň pustí, získa dotácie.
Možností, ako pristupovať k prevádzke ohlásenej linky, je niekoľko. Každá má svoje špecifiká a do veľkej miery by ovplyvnila povahu – a nakoniec aj komerčnú úspešnosť spojenia. HN sa pozreli na šesť alternatív, vysvetľujú ich výhody a nevýhody a to, aká je pravdepodobnosť konkrétneho scenára.
1. Nový národný dopravca
Ide o možnosť, ktorá reálne v hre nie je. Prípadný vznik nových národných aerolínií sa už nevyskytuje ani ako naratív znejúci z prostredia SNS, respektíve od Andreja Danka. Ten tému živil najmä v rokoch 2016 až 2017.
Slovensko prišlo o národného dopravcu rozdelením Československa. Vtedajšie ČSA si prisvojila Praha. V roku 1995 došlo k vzniku Slovenských aerolínií, zakladal ich Viliam Veteška z HZDS. Projekt v roku 2007 definitívne skončil a jeho fungovanie sa skutočným národným aerolíniám iba podobalo.
Neslávne dopadli aj ďalšie spoločnosti so slovenskou registráciou: Air Slovakia, Danube Wings či Seagle Air. Jedinými skutočne životaschopnými aerolíniami boli Sky Europe. Počas ich fungovania zažívalo Slovensko zlatú éru letectva, no firma bola po celý čas existencie, teda v rokoch 2001 až po krach v roku 2009, vo veľmi zlej ekonomickej kondícii.
Marketingovou vlajkovou loďou leteckej spoločnosti bolo práve spojenie Bratislava – Košice. V „najlepších časoch“ lietal Sky Europe medzi našimi top mestami trikrát denne s prúdovým Boeingom 737. Dokázal ho aj naplniť – avšak zvyčajne študentmi, ktorým ponúkal letenky často za symbolických pár stoviek korún.
O možnom pokuse vzkriesiť národného dopravcu v slovenských farbách dnes už nehovorí v podstate nikto. Projekt by bol extrémne finančne nákladný a s otáznou perspektívou. Trh praje etablovaným hráčom združeným vo veľkých a...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.