Rýchlo prijatá zmena zákona o úprave odpadu bude mať bezprecedentný environmentálny dosah a môže výrazne negatívne ovplyvniť viacerých prevádzkovateľov skládok.
Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku bola opätovne oddialená, pričom väčšina prevádzkovateľov v tejto súvislosti už požiadala o fondy a úvery na technológie a zamestnala stovky nových zamestnancov.
Upozorňujú na dôsledky
Na zrušenie povinnosti dva mesiace pred jej plánovanou platnosťou a možné dôsledky upozornil v pondelok Zväz odpadového priemyslu (ZOP) Slovenskej republiky a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
"Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku mala platiť už od 1. januára 2021. Následne sa termín posúval, čo malo svoju logiku, pretože prevádzkovatelia nestihli vybudovať potrebnú infraštruktúru. Posledné posunutie termínu na rok 2027 už logiku nemá. Iba vnáša obrovskú právnu neistotu do celého sektora odpadového hospodárstva. Je to zlá správa pre všetkých investorov v čase, keď má Slovensko investičný dlh v oblasti spracovania odpadov vo výške približne jednej miliardy eur," povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Na spustenie systému od začiatku budúceho roka bolo pritom podľa neho pripravených 80 percent prevádzkovateľov skládok. Poslanci sa napriek tomu priklonili k menšinovej skupine prevádzkovateľov a posunutím termínu parlament potrestal tých, ktorí sa na túto legislatívnu zmenu včas pripravili, doplnil.
Ceny sa výrazne neznížia
Odklad platnosti o ďalšie dva roky by taktiež, paradoxne, nemal priniesť efekt výrazne nižších cien za odpad pre obce a mestá, keďže prevádzkovatelia skládok s novou technológiou im nebudú môcť účtovať ceny platné pred plánovanou úpravou odpadu.
V prípade účtovania nižších cien by sa totiž mohli dostať do finančných problémov a mohol by hroziť kolaps systému vo viacerých regiónoch.
"Prevádzkovateľ skládky, ktorý ročne spracuje napríklad 25-tisíc ton odpadu a investoval do technológií na úpravu odpadu približne milión eur, nebude vládať pri vypnutých strojoch investíciu splácať. Súčasne platí, že ak nebude prevádzkovateľ skládky odpad upravovať, bude pravdepodobne čeliť riziku, že sa po kontrole zo strany Európskej únie dostane jeho zariadenie na zoznam skládok určených na uzatvorenie," vysvetlil Chovanec.
Slovensko by tak mohlo od nového roka fungovať v duálnom režime, keď mnohé skládky neupravený odpad nebudú môcť prijímať a upravený odpad nebudú chcieť obce a mestá zaplatiť, pretože ich k tomu nezaväzuje žiadna legislatívna povinnosť.
Apel na Tarabu
Združenia v odpadovom hospodárstve apelujú na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby situáciu v sektore zachránil.
Taraba mal podľa rezortu životného prostredia pripravené riešenie, ktoré odsúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Hospodárska a sociálna rada aj vláda Slovenskej republiky.
"Ministerstvo životného prostredia Slovnskej republiky preto nenesie žiadnu zodpovednosť za iniciatívny návrh vládnych poslancov, pre ktorý bola opätovne odložená povinná úprava komunálneho odpadu pred skládkovaním. Envirorezort pod Tomášom Tarabom bude maximálne súčinný spoločne so ZMOS-om pri riešení tohto problému, ktorý však vznikol na pôde parlamentu a nie na rezorte životného prostredia," uviedol rezort v reakcii na združenia v odpadovom hospodárstve.
Taraba by mal v súčasnosti pokračovať v účasti na odborných debatách so združeniami pri nastavovaní novej legislatívy.