Začiatkom roka 2021 nastal úkaz, ktorý nakrátko rozdelil stavebný sektor na dva tábory. Oceľ skokovo zdražela zo 450 na 600 eur za tonu. Kým jedných tento pohyb znepokojil, druhí vyzývali na pokoj.
Celé odvetvie malo v tom čase za sebou z hľadiska vývoja cien materiálov desaťročie stability a nič nenaznačovalou, že by malo dôjsť k drastickým zmenám na trhu.
Dosahy pandémie však boli podcenené a opak bol pravdou. Hodnota ocele počas nasledujúcich mesiacov atakovala až dvetisíc eur za tonu a nasledovali ju aj ďalšie materiály.
O desiatky až stovky percent aj v dôsledku neskoršej energokrízy poskočila cena plechu, dreva, izolácie, polystyrénu, minerálnej vlny či obkladov. K zdražovaniu sa pridal aj ďalší problém v podobe výpadkov dodávok.
Situácia sa však nakoniec upokojila. Ceny sa už nikdy nevrátili na pôvodné úrovne, no zhruba rok stagnovali.
Ako sa teraz zdá, môžeme opäť očakávať ich rast. Podporuje ho rastúca suma práce, drahšie výrobné vstupy či kolísajúci trh s energiami, čo podľa posledných dát Štatistického úradu prinieslo v októbri tohto roka medziročné zdraženie o 2,6 percenta.
Horšie však je, že situácia sa nemá upokojiť ani v budúcom roku. Dôvodom, prečo uvidíme drahšie stavebné materiály, je aj nezadržateľne sa blížiaca konsolidácia.
„V stavebníctve je celý reťazec subdodávateľov na viacerých úrovniach. Kým prídeme k záverečným transakciám, peniaze sa štyri-, päť- aj šesťkrát otočia a každý odvedie transakčnú daň. V cene stavebných prác bude započítaná niekoľkokrát, týkať sa bude všetkých vrátane výrobcov materiálov,“ uviedol šéf Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
Viacero zlých správ pre stavbárov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 60% na dočítanie.
Zostáva vám 60% na dočítanie.