Návrh zákona o službách zamestnanosti pod názvom Práca namiesto dávok podporili takmer všetci sociálni partneri.
Výhrady však predniesla Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR, ktorá mala výhradu k jeho filozofii, a to, že by sa práca nemala podmieňovať odoberaním dávky v hmotnej núdzi. Povedal to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady.
Jasné špecifiká
"Všetci zamestnávatelia, respektíve všetky zamestnávateľské zväzy, Združenie miest a obcí Slovenska aj odborová organizácia Spoločné odbory Slovenska schválili tento návrh. KOZ síce takisto schválila tento návrh, ale s jednou zásadnou výhradou, a to práve k samotnej filozofii tohto zákona," uviedol Tomáš.
Zdôraznil, že základnou zásadou tohto zákona je, že každému človeku, ktorý môže pracovať a odmietne vhodnú pracovnú ponuku, bude krátený alebo odobraný príspevok v hmotnej núdzi. Za dôvod na odobratie tejto dávky sa bude považovať aj porušenie pracovnej disciplíny. Návrh zákona sa nebude týkať ľudí, ktorí nemôžu pracovať, či už zo zdravotného, alebo sociálneho hľadiska.
"Vhodná pracovná ponuka je taká, ktorá zodpovedá schopnostiam a zručnostiam konkrétnej osoby. Na Slovensku máme spolu so spoluposudzovanými osobami približne 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi a podľa nás približne 50-tisíc z nich môže ešte pracovať. My týchto ľudí v práci potrebujeme, pretože napriek historicky najnižšej miere nezamestnanosti na Slovensku je stále približne 165-tisíc nezamestnaných ľudí, z toho 140-tisíc disponibilných, a máme aj voľných asi 90-tisíc alebo 100-tisíc pracovných miest," spresnil šéf rezortu.
Pripomenul, že spolu s Ministerstvom životného prostredia SR vytvorí nové pracovné miesta pre nezamestnaných ľudí, a to pri čistení korýt riek, a s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pôjde o sezónne práce v lese.
Exekúcie
Ľudia, ktorým štát neponúkne vhodnú pracovnú ponuku, môžu byť stále na takzvaných aktivačných prácach, avšak po novom dostanú aktivačný príspevok len tí, ktorí budú chcieť vykonávať malé obecné služby.
"Ak sa človek zamestná a je pod ťarchou exekúcie, tak počas prvých dvoch mesiacov mu ešte ostane stopercentná dávka v hmotnej núdzi, počas ďalších dvoch mesiacov to bude 75 percent, ďalších dvoch mesiacov zase 50 percent a potom už to bude tých tradičných 25 percent, ako to funguje aj dnes. Takto chceme aj ľudí motivovať, aby neodmietali vhodné pracovné ponuky pre to, lebo je na nich uvalená nejaká exekúcia," uzavrel Tomáš.
Dodal, že rezort práce chce pomôcť aj ostatným členom domácnosti, kde sa poberá dávka v hmotnej núdzi. Príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške 24,20 eura by sa mal po novom poskytnúť aj na deti na stredných a vysokých školách, pričom doteraz to bolo iba na obdobie povinnej školskej dochádzky.