Poradie, v akom sa budú stavať diaľnice na severe, malo spočiatku svoju logiku. Najprv sa mali raziť tunely a z vyťaženého kvanta materiálu sa mohli robiť násypy a betón.
Toto sa však po zrušení veľkých PPP projektov nabúralo a úseky išli do výstavby inak. Teda jednoduchšie a lacnejšie autostrády boli prvé, kým najťažšie časti s tunelmi sa dostali na koniec poradovníka.
Slovensko platí za tieto rozhodnutia daň doteraz. Váhostav musel pri dnes už hotovom úseku D1 medzi Dubnou Skalou a Turanmi kopať zemníky. Hornina vyťažená z Višňového leží stále na pozemku súkromníka, kde štát platí za uschovanie desiatky tisíc eur mesačne.
HN zisťovali, ako sa problém s vyťaženým materiálom bude riešiť pri poslednom úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami. Na tejto trase sa idú hĺbiť dva tunely Korbeľka a Havran s celkovou dĺžkou takmer deväť kilometrov.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.