Pokračovanie v politike zastropovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti môže znamenať pre slovenské verejné financie počas najbližších dvoch rokov náklady v celkovom objeme jednej miliardy eur. Pokiaľ by vláda neprijala dodatočné konsolidačné opatrenia, znamenalo by to navýšenie plánovaného deficitu o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2026 a 0,3 percenta HDP v roku 2027. V aktuálnom komentári na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pripomenuli, že plošné dotovanie regulovaných cien energií nie je novinkou aktuálneho roka. Naopak, ide o pokračovanie zaužívanej politiky odkladania zreálnenia cien na úkor vyšších výdavkov verejných financií z uplynulých rokov. V roku 2023 dosiahli náklady tohto opatrenia takmer tri miliardy eur, čo bolo dôsledkom bezpečnostnej a energetickej krízy z roku 2022. V minulom roku energopomoc dosiahla niečo cez miliardu eur.
"Zatiaľ čo prvotná rýchla reakcia vo forme plošnej pomoci sa dala pochopiť vzhľadom na veľkosť šoku a nedostatok času na prípravu adresnej pomoci (aplikovalo ju viacero krajín EÚ), s postupom času a pominutím väčšej časti tohto cenového šoku pokračovanie plošnej pomoci je oveľa menej objektívne zdôvodniteľné," zhodnotili analytici rozpočtovej rady.
Odhadli, že tohtoročné náklady na plošné zadotovanie regulovanej ceny energií na úrovni roka 2024 môžu dosiahnuť 370 miliónov eur. "Pokiaľ by sa vláda rozhodla pokračovať v dotovaní cien plynu a tepla na úrovni roka 2024 do konca svojho volebného obdobia, znamenalo by to za predpokladu pozvoľného poklesu trhových cien plynu pod 40 eur za megawatthodinu do júna 2025 a 30 eur/MWh do júna 2026 náklady v objeme 580 miliónov eur v roku 2026 a 420 miliónov eur vo volebnom roku 2027," vyčíslili ekonómovia.
Prípadné rozhodnutie vlády o nepokračovaní v dotovaní cien by podľa ich odhadov zasiahlo ekonomiku najviac v budúcom roku. Vzhľadom na zafixovanie cien v tomto aj minulom roku by bol ich nárast budúci rok dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok. "Spotreba domácností, čeliacim o tretinu vyšším cenám energií, by v prípade nepokračovania v dotovaní cien rástla o 0,6 percentuálneho bodu pomalšie než v prípade plošne zadotovaných cien plynu a tepla," predpokladajú analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Krátkodobo negatívne by sa to prejavilo aj v inflácii, ktorá by v takomto prípade v roku 2026 dosiahla päť percent. Investičná aktivita v súkromnej sfére by bola oslabená nielen prebiehajúcou konsolidáciou a vyššími trhovými cenami energií, ale aj dodatočným tlakom na dynamickejší rast miezd.
Makroekonomické dôsledky tohto rozhodnutia by boli podľa odhadov rozpočtovej rady vo volebnom roku 2027 menej výrazné a čiastočne by kompenzovali dynamický rast cien v roku 2026. "Aj keď by bol v prípade opustenia politiky plošného dotovania cien plynu a tepla kumulovaný nárast ekonomiky do konca volebného obdobia menší o približne 0,5 percenta, do roku 2029 by boli ekonomické straty minimalizované a zároveň fiškálna situácia lepšia a verejný dlh nižší o jedno percento HDP," doplnili analytici.