Slovensko je v zahraničnom obchode s ovcami aktívne najmä v období tesne pred Veľkou nocou (jahňatá). V tomto období sa realizuje približne polovica celoročných slovenských vývozov oviec a ovčieho mäsa. V roku 2024 pripadlo na mesiace marec a apríl až 57 percent celoročných vývozov, v priemere v posledných desiatich rokoch to bola rovná polovica. Uviedol to v analýze Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
„Na rozdiel od Únie v priemere Slovensko dlhodobo vykazuje mierne prebytkovú bilanciu v zahraničnom obchode s ovcami a ovčím mäsom - v roku 2024 v čistom vyviezlo v prepočte na obyvateľa 119 gramov oviec a ovčieho mäsa. Bilancia v zahraničnom obchode s ovcami a ovčím mäsom v Česku je takmer vyrovnaná - vlani Česi v čistom vyviezli dva gramy oviec a ovčieho mäsa na obyvateľa,“ priblížil.
Slovenská produkcia
Drvivá väčšina slovenskej produkcie v období Veľkej noci pritom podľa Koršňáka smeruje na taliansky trh (minulý rok až 99 percent). Mimo obdobia Veľkej noci smerujú slovenské ovčie vývozy predovšetkým do Chorvátska (vlani mimo obdobia Veľkej noci, teda marca a apríla, s viac ako 70-percentným podielom).
V úhrne za celý rok 2024 tak 61 percent oviec a ovčieho mäsa smerovalo zo Slovenska do Talianska, 32 percent do Chorvátska a zostávajúcich sedem percent prevažne do Maďarska. Zanedbateľné vývozy cielili aj na poľský (0,5 percenta), srbský (0,2 percenta) a rakúsky (0,03 percenta) trh.
Upozornil, že na rozdiel od Slovenska, kde sú ovčie vývozy výhradne záležitosťou Veľkej noci, je obchod s ovcami a ovčím mäsom vo viacerých EÚ krajinách rozložený počas roka rovnomernejšie. A hoci počas obdobia Veľkej noci je aj tu možné pozorovať jemný nárast intenzity obchodu oproti bežnému mesiacu, v priemere v Únii pripadalo
v minulom roku na toto obdobie (marec - apríl) „len“ približne 19 percent celoročného exportu v tejto kategórii. Podobne to bolo aj v priemere za posledných desať rokov (19 percent oproti 16,7 percenta pri teoretickom rovnomernom rozložení).
Zvýšený dopyt
„Slovenské ovce (jahňatá) tak pravdepodobne len pomáhajú saturovať (taliansky) trh v období zvýšeného dopytu (Veľká noc), kedy produkcia tradičných európskych ovčiarskych veľmocí nedokáže plne pokrývať dočasne zvýšený dopyt,“ myslí si analytik.
Zdôraznil, že aj pre slovenské chovy oviec je momentálne najväčšou hrozbou šírenie slintačky a krívačky, ktorá zasiahla juh Slovenska a sever Maďarska.
Chov oviec na Slovensku je síce sústredený prevažne v horských oblastiach severného, prípadne stredného a východného Slovenska, avšak ak sa krajine nepodarí zastaviť šírenie infekcie, môže aktuálna epidémia slintačky a krívačky ohrozovať aj miestne chovy oviec.
Okrem aktuálnej hrozby slintačky a krívačky slovenské ovčiarstvo dlhodobo zápasí s problémami, ktoré sú spoločné pre väčšinu živočíšnej výroby na Slovensku.
„Prevažne menšie chovy (salaše), často sa radiace skôr medzi malé podniky, negatívne pocítia aj aktuálnu fiškálnu konsolidáciu, predovšetkým novú daň z finančných transakcií,“ dodal Koršňák.