Koaličná strana Hlas rozdáva dotácie v miliónoch eur neziskovým organizáciám, ktoré patria jej kandidátom.
Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedli opoziční poslanci Veronika Remišová a Rastislav Krátky (obaja hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorí kritizovali vládu za to, že rozdáva financie z plánu obnovy neziskovým organizáciám v sociálnej oblasti, ktoré vznikli len krátko pred vyhlásením výzvy z plánu obnovy.
Šikana neziskových organizácií
„Zatiaľ čo poslanci vládnej koalície na poslednej schôdzi parlamentu schválili takzvaný ruský zákon na šikanu neziskových organizácií, z ktorých mnohé sa venujú charitatívnej činnosti alebo vzdelávacej činnosti a nahrádzajú to, kde štát zlyháva, tak neziskové organizácie ich spriaznených ľudí si spravili z európskych zdrojov doslova zlatú baňu,“ povedala Remišová s tým, že vo výzvach z plánu obnovy získal kandidát Hlasu zo Zlatých Moraviec pre svoje dve neziskové organizácie dokopy 6,3 milióna eur. Upozornila, že dotácie získal tento kandidát za čudných okolností.
Prvá výzva z plánu obnovy bola vyhlásená ešte v období bývalej vlády v roku 2023 na rozšírenie kapacít komunitnej starostlivosti, teda na obnovu či výstavbu domovov dôchodcov alebo sociálnych zariadení pre seniorov. Pol roka po vyhlásení výzvy vznikla nová nezisková organizácia, ktorú riadi kandidát Hlasu zo Zlatých Moraviec, pričom po výmene vlády získala dotáciu 3,6 milióna eur.
Druhú výzvu na rovnaký predmet podpory vyhlásilo podľa Remišovej vlani už súčasné vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj v tejto výzve založil kandidát Hlasu ďalšiu neziskovú organizáciu a získal v nej dotáciu v hodnote 2,6 milióna eur.
Ako s eurofondami
Opozičná poslankyňa priblížila, že na praktiky Hlasu pri rozdávaní dotácií podľa nej doplatia najviac dôchodcovia, pretože Slovensko nemá záruku, že peniaze pre tieto neziskovky pôjdu skutočne do projektov pre seniorov.
Vo výzve ministerstva práce uspeli aj ďalšie neziskové organizácie, ktoré vznikli tesne pred jej vyhlásením. Remišová ako príklad spomenula neziskovku, ktorá vznikla deň pred vyhlásením výzvy, pričom získala 2,3 milióna eur, či neziskovú organizáciu so vznikom dva dni pred výzvou a dostala 1,3 milióna eur.
Táto situácia podľa nej pripomína schému rozdávania eurofondov od bývalého ministra školstva Petra Plavčana pre „garážové firmy“, ktoré vznikli deň pred vyhlásením výzvy a nikdy nerobili žiadnu vedu a výskum na Slovensku.
Opozičný poslanec Krátky sa pridal ku kritike vlády, ktorá podľa neho rozdáva milióny eur pre ľudí, ktorí si zo dňa na deň založia neziskovú organizáciu. „Je to výsmech všetkým čestným ľuďom, všetkým poctivým a šikovným študentom, všetkým ľuďom, ktorí sa snažia presadiť čestnou poctivou prácou a svojou šikovnosťou,“ uzavrel.
Rezort práce sa ohradil
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa ohradilo voči kritike opozičnej poslankyne Veronike Remišovej (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorá tvrdí, že rezort práce aj koaličný Hlas rozdáva milióny eur neziskovým organizáciám, ktoré patria jej kandidátom.
Remišová podľa neho buď klame, alebo nemá naštudovanú problematiku, pričom o žiadny biznis pri rozdávaní dotácií z plánu obnovy nejde.
„Z plánu obnovy sa má postaviť, respektíve zrekonštruovať spolu 170 zariadení sociálnych služieb za 281 miliónov eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH), čím sa vytvorí 3500 nových miest pre odkázaných ľudí. Výzva bola vyhlásená ešte bývalým ministrom práce Milanom Krajniakom, teda za vlády, ktorej súčasťou bola aj Remišová,“ uviedlo ministerstvo práce s tým, že do výzvy sa mohli prihlásiť verejní poskytovatelia, teda mestá, obce či samosprávne kraje, alebo neverejní poskytovatelia, ako neziskové organizácie, občianske združenia a charity.
Ide o otvorenú výzvu
Zároveň spresnil, že ide o takzvanú otvorenú výzvu, teda základnou podmienku je, že sa projekty musia posudzovať v takom poradí, ako prišli. Na posudzovanie žiadostí nemá podľa rezortu práce žiadny vplyv to, kto podáva projekt, akú veľkú má sieť alebo či ide o nové združenie.
Ak žiadateľ splnil podmienky a podal žiadosť načas v poradí, tak komisia musí projekt schváliť. Dodal, že poskytovatelia sociálnych služieb nemôžu vytvárať zisk vo svoj vlastný prospech a akýkoľvek prebytok z hospodárskej činnosti musia vrátiť do sociálnych služieb.
„Na Slovensku čaká v súčasnosti asi 14-tisíc ľudí na umiestnenie v pobytových zariadeniach sociálnych služieb a v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny budeme naďalej pracovať na odstraňovaní tohto dlhodobého kapacitného dlhu,“ uzavrelo ministerstvo práce.