Osemnásty balík sankcií proti Rusku nebude mať podľa jeho súčasnej podoby negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. O balíku naďalej prebiehajú rokovania, SR je pripravená ho podporiť, ale žiada garancie v otázke avizovaného plánu Európskej únie odpojiť sa od dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.
Oznámil to v pondelok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD), ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli.
„Jednoznačne sme povedali, že toto (podpora balíka - pozn. TASR) je technické hľadisko, ktoré prepájame s politickým,“ vyhlásil Blanár s odkazom na plán Európskej komisie postupne zastaviť dovoz energetických zdrojov z Ruska do Európy do roku 2027.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa ministra na zasadnutí Európskej rady tento týždeň spojí tému 18. balíka protiruských sankcií s návrhom eurokomisie a bude žiadať garancie aj podporu pri odstraňovaní negatívnych dôsledkov odpojenia sa od ruských zdrojov. Tento plán totiž vážne zasiahne ekonomiku a cenu konečných produktov, upozornil Blanár.
Žiadosť SR o spojenie týchto tém v podstate bez výhrad prijali zvyšné členské štáty Európskej únie, poznamenal.
Fico predtým informoval, že Slovenská republika pripravovaný sankčný balík proti Rusku nepodporí, ak nedostane od Európskej komisie návrh reálneho riešenia krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Rovnako prostredníctvom veľvyslanca pri Európskej únii požiadal o odklad hlasovania o sankciách, kým sa záležitosť nevyrieši.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že odpojenie sa od energetických zdrojov z Ruska nebude mať vplyv len na zvýšenie ich cien, ale aj na nárast poplatkov za dopravu takýchto komodít. Argumentoval tým, že zo Slovenskej republiky, ktorá bola na začiatku „ropovodu alebo plynovodu“, sa po tomto stane koncová krajina.
„Rovnako sú tam riziká z arbitráže, ktoré budú zasahovať Slovenskú republiku. Sú to miliardy, možno dokonca až 20 miliárd eur. Preto žiadame garancie, ako sa budú tieto negatívne dopady pre Slovenskú republiku riešiť,“ povedal Blanár.
Výhradu voči sankčnému balíku mala podľa neho aj Malta, pretože nesúhlasí so znížením cenového stropu na ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel.
Okrem toho balík počíta aj so zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Na prijatie balíka je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok popoludní na sociálnej sieti Facebook napísal, že Maďarsko sa spolu so Slovenskom rozhodlo nepodporiť návrh 18. sankčného balíka, pretože by to vraj napokon potrestalo energetický sektor.
Blanár podľa vlastných slov nechcel komentovať vyjadrenie svojho maďarského kolegu. O pozícii Slovenska hovoril na okraj zasadnutia Rady Európskej únie aj so šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.
Tlmočil mu, že Slovensko požaduje od ostatných krajín Európskej únie primeranú empatiu s tým, kde sa ocitne v prípade odstrihnutia sa od ruských zdrojov. „My si jednoducho nemôžeme dovoliť takto riskovať,“ dodal.