Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová ešte začiatkom júna povolila menové kohútiky. Urobila tak už ôsmykrát za posledný rok, čím kľúčovú depozitnú sadzbu zaokrúhlila na rovné dve percentá.
Na slovenskom hypotekárnom trhu to však veľké zemetrasenie nevyvolalo. Posledná správa o lacnejších hypotékach je stará už viac ako tri týždne, keď s nimi u nás zatočila nemecká mBank. Odvtedy sa však s úvermi na bývanie neudialo nič zásadné. Podľa expertov je však takýto vývoj logický, pričom rozhodne nejde len o letnú prestávku.
Finančníci pri cenotvorbe hypoték totiž nezohľadňujú iba rozhodnutie o menovej politike v podaní spomínanej inštitúcie, ale aj výnosy na našich štátnych dlhopisoch. „Keď výnosy týchto nástrojov klesajú, spravidla dochádza aj k poklesu nákladov jednotlivých hráčov na refinancovanie, čo sa následne premieta do nižších ponúkaných sadzieb pre samotných klientov. To sa však zatiaľ nedeje,“ vysvetlil dôvod zamrznutého stavu uprostred horúceho leta výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš.
Dôvodom, prečo tieto výnosy neklesajú, sú externé faktory ako napríklad vojenský konflikt na Ukrajine a hrozba zavedenia ciel v medzinárodnom obchode, ale tiež interné príčiny. Tu hrajú dôležitú úlohu rozhádzané verejné financie, ktoré sa vláda aktuálne snaží vyliečiť konsolidáciou.
Kde dostanete lacnejšiu hypotéku
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.