Osem z desiatich ľudí na Slovensku má vyššie mesačné výdavky ako v minulom roku, tretina hovorí o výraznom navýšení. Najčastejšie spomínajú sumu v rozmedzí od 100 do 200 eur na domácnosť. Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani.
Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 percent. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od 2. do 5. júna realizovala agentúra Ipsos pre Home Credit Slovakia.
Podľa prieskumu vyše 40 percent opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín.
Približne tretina Slovákov má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 percent o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 percent ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto.
„Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ zhodnotil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Dáta prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 percent opýtaných, ďalších 26 percent hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 percent uvádza 200 až 300 eur.
Sumu 300 až 500 eur navyše spomína šesť percent a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú štyri percentá respondentov.
Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 percent), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 percent), vyššie dane (54 percent), nárast cien za služby (52 percent) či za energie (50 percent).
„Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 percent), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 percent a výrazne menej ďalších 7 percent ľudí,“ poznamenal Ondrušek.
Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 percent ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 percent a pri nákladoch na cestovanie 34 percent.
Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 percent), a potom nákup potravín (27 percent). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.