Ceny elektriny na dlhodobých kontraktoch sú často vyššie ako aktuálne spotové ceny. Firmy musia navyše zložiť finančnú zábezpeku a musia preto disponovať obrovskou hotovosťou, ktorú si väčšina spoločností jednoducho nemôže dovoliť. Preto nie je možné hovoriť o „gamblingu“ na spotovom trhu, uviedla v pondelok analytická platforma Rady slovenských exportérov Export analytica.
Rozdiel medzi spotom a forwardom je podľa exportérov v niektorých časoch a trhových situáciách natoľko veľký, že z pohľadu odberateľov sa javí v dnešnej dobe menej výhodné uzatvárať dlhodobé kontrakty.
„Pre lepšiu predstavu je to, akoby si zákazník mal kúpiť rožok v obchode dnes za 70 centov, alebo si ho objednať na každý deň na tri roky za 1 euro a ešte by to celé musel zaplatiť dopredu. Pri takejto ponuke by sa nečudoval nikto, že záujem je minimálny,“ uvádza Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ a člen predsedníctva Rady slovenských exportérov.
Spoluzakladateľ Export analytica Peter Blaškovitš dodal, že spotové ceny môžu na jednej strane priniesť úsporu, no zároveň treba zdôrazniť, že dlhodobé kontrakty poskytujú predikovateľnosť nákladov. Ako najvhodnejšie riešenie sa preto podľa neho javí kombinácia dlhodobého kontraktu a spotovej ceny, pričom pomer týchto dvoch foriem je vždy individuálny a závisí od spotrebnej krivky odberateľa.
Problémom je podľa exportérov nerovnosť v rámci jednotného trhu EÚ, kde napríklad vo Francúzsku vďaka systému ARENH majú energeticky náročné podniky prístup k jadru za 70 eur/megawatthodinu (MWh) na rozdiel od slovenských podnikov, ktoré môžu nakupovať elektrinu na forwarde za 105 eur/MWh, čo je o 50 percent viac.
„A to hovoríme o rovnakej priemyselnej výrobe na tom istom jednotnom trhu, s tými istými výrobkami. Táto situácia stavia našich výrobcov do nevýhodnej a nekonkurencieschopnej polohy,“ dodal predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek.