Vláda stále nedostatočne šetrí na strane výdavkov, čím ohrozuje efektívnosť konsolidácie a zbytočne zaťažuje podnikateľov a pracujúcich. Uviedla to Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, v reakcii na tretí konsolidačný balíček, ktorý v utorok predstavil minister financií Ladislav Kamenický.
„Ekonomické teórie hovoria, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 percent na úsporách verejných výdavkov a len zo 30 percent na príjmovej strane. Vláda však túto rovnováhu nedodržala a premrhala aj šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú napríklad 13. dôchodky či obedy zadarmo, ktoré sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako ekonomika,“ konštatoval prezident Asociácie Rastislav Machunka.
Sprísnenie podmienok pre živnostníkov - napríklad skrátenie odvodových prázdnin či zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov ide priamo proti duchu podpory malého a stredného podnikania. Namiesto toho, aby štát začínajúcich podnikateľov motivoval a pomohol im v období, keď sú ich náklady najvyššie a príjmy ešte len postupne rastú, zvyšuje im administratívne aj finančné zaťaženie.Ak sa má na Slovensku podporovať podnikavosť, vznik nových hodnôt a tvorba pracovných miest, treba ľudí v prvých mesiacoch podnikania povzbudzovať, nie ich odrádzať. Práve toto obdobie je najnáročnejšie a ak štát podmienky ešte viac sprísni, mnohí sa do podnikania vôbec nepustia.
Podobne negatívne sa dotkne firiem aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí náhradu mzdy pri PN z 10 na 14 dní. PN sa totiž nedajú predvídať, takže firmy budú musieť vytvárať väčšie rezervy na neplánované výdavky. Zároveň však platí, že zdravotné poistenie si odvádzajú zamestnanci aj zamestnávatelia práve na krytie takýchto situácií, preto nie je logické, aby sa časť tohto bremena opäť presúvala späť na plecia zamestnávateľov.
Asociácia negatívne hodnotí najmä príjmovú časť opatrení, predovšetkým zavedenie progresívneho zdanenia. Už od 1. januára sa implementovalo progresívne zdanenie zvýšením stropu sociálnych odvodov až na 12-násobok priemernej mzdy. „Takto nastavené progresívne zdanenie je však dlhodobo neudržateľné. V znalostnej ekonomike, kde je kľúčové dobre ohodnotiť zamestnancov, môže zníženie ich disponibilného príjmu priniesť dodatočné náklady zamestnávateľom, oslabiť konkurencieschopnosť firiem a zvýšiť riziko odchodu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia,“ dodal Machunka.
Kamenický v utorok informoval, že balík konsolidačných opatrení na rok 2026 bude obsahovať 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. Výsledkom má byť zníženie deficitu verejných financií a postupná stabilizácia verejného dlhu.