Ku kritikom predstavených opatrení na konsolidáciu verejných financií sa pridali aj zamestnávatelia z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Vadí im avizované ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, nulová komunikácia o pripravovaných zmenách, ale aj chýbajúce opatrenia na podporu ekonomiky. Naopak, pozitívne sú plánované úspory na strane štátu, uviedli v stredu zamestnávatelia.
„Mám problém s tým, že akým spôsobom chceme naštartovať náš ekonomický rast, ktorý konsolidácia, transakčná daň v roku 2025 zastavili, zastavili investície, máme tu obrovský odchod mladých ľudí do zahraničia a, naopak, z expertov a talentov na Slovensko nikto nepríde,“ upozornil viceprezident APZD Alexander Matušek.
Nevyhrabeme sa z toho
Z troch opatrení na príjmovej stránke, ktoré majú najväčší prínos pre štát, sa dve priamo dotknú zamestnancov. Je to zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov a živnostníkov o jeden percentuálny bod s očakávaným výnosom 358 miliónov eur a progresívna daň z príjmu fyzických osôb, ktorá má navyše priniesť 206 miliónov eur.
„My sme niekoľkokrát ukázali, že zamestnanec s príjmom povedzme 10-tisíc eur v Čechách zarobí mesačne v čistom o tisícku viacej a zamestnávateľa také miesto stojí o 25-tisíc eur ročne menej. Tak prečo by tu išiel s niečím takým vôbec podnikať? Takže nebudeme mať mozgovňu, tým pádom nebudeme mať vyššiu pridanú hodnotu, takže padneme ešte hlbšie do pásma stredného príjmu, a tým pádom sa z toho nevyhrabeme,“ skonštatoval Matušek.
Generálny sekretár Asociácie Andrej Lasz pripomenul, že o konsolidačnom balíčku sa neviedla žiadna odborná diskusia. „Nezasadala o ňom tripartita, nerozprávali sme sa na odborných kruhoch, ako zamestnávatelia aj odborári sme predložili rôzne návrhy na konsolidačné opatrenia, ktoré by sa mohli v štáte prijať, avšak to rokovanie ani s ministerstvom financií, ani na pôde Hospodárskej a sociálnej rady SR sa neudialo,“ povedal Lasz.
Nedobre vyčíslené opatrenia
Hoci Matušek ocenil úsilie o úspory na ministerstvách či štátnych úradoch, Lasz bol v hodnotení opatrnejší. „Treba povedať, že opatrenia na strane štátu sú zatiaľ nie moc dobre vyčíslené a vidíme tam skôr veci, ktoré sa dajú nazvať nejakou odloženou spotrebou. Pokiaľ si štát nekúpi autá alebo neopraví budovu v nasledujúcom roku, no tak ju bude musieť opraviť zrejme o rok, dva, pretože inak by mu naozaj padla na hlavu. Čiže tie opatrenia na strane šetrenia štátu sú skôr na úrovni odloženej spotreby, respektíve sú nevyčíslené alebo nedostatočne špecifikované, aby sme sa k nim vedeli vyjadriť,“ dodal.
Problémom je podľa Lasza aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré sa už prejavuje stratou konkurencieschopnosti našich firiem. Prestali podľa neho pritekať nové zákazky od matiek slovenských spoločností ako nové modely automobilov či televízorov. Slovensko tak podľa generálneho sekretára APZD stráca nielen v porovnaní so susednými krajinami, ale napríklad aj v porovnaní so Španielskom či Portugalskom. „Toto je obrovský problém, pretože vidíme, že sa zastavil prílev investícií do krajiny, a to sú práve investície, ktoré môžu tomu štátu pomôcť v tom dlhodobom ekonomickom raste,“ dodal Lasz.