Rok 2024 priniesol pozitívne signály stabilizácie cien a reálneho rastu miezd. Hoci niektoré komodity zaznamenali výrazné zdraženie, celkový vývoj potravinovej inflácie bol priaznivý a Slovensko si udržalo konkurenčné ceny v rámci Európskej únie. V minulom roku tak nebola potrebná priama cenová regulácia, dôležité je však pokračovať v systematickom monitoringu cien.
Konštatuje to Ministerstvo financií vo výročnej Správe vlády o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní zákona o cenách a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien, ktorú schválili poslanci Národnej rady.
„Opatrenia zamerané na transparentnosť a zdravú hospodársku súťaž ostávajú kľúčové pre udržateľný vývoj cien aj v ďalších rokoch. Systematické monitorovanie cien je možné považovať na základe dostupných údajov o cenovom vývoji za najefektívnejší nástroj,“ zhodnotil rezort financií.
Z doterajších analýz podľa neho vyplýva, že hoci boli zaznamenané čiastkové výkyvy, aktuálny vývoj cien základných druhov potravín je primeraný a neodôvodňuje zavedenie priamej cenovej regulácie.
Analýzy zároveň poskytli odporúčania na prijatie systematických opatrení na podporu cenovej dostupnosti potravín. Ministerstvo medzi ne zaraďuje legislatívnu úpravu zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny (päť percent) a ostatné potraviny (19 percent), ako aj vytvorenie porovnávacieho portálu cenyslovensko.sk.
Rezort financií v správe pripomenul, že priemerná inflácia v minulom roku dosiahla 2,8 percenta, čo predstavovalo medziročný pokles o 7,7 percentuálneho bodu (p. b.). Potravinová inflácia dokonca spomalila o 15 p. b. na 2,5 percenta.
„Najväčší medziročný nárast ceny bol zaznamenaný pri masle (+45 percent), vajciach (+19,8 percent) a mlieku (+14,8 percent). Najvýraznejší pokles zaznamenali cukor (-31,2 percent), bravčové karé (-14,1 percent) a bravčová masť (-13,4 percent),“ vyčíslilo MF s tým, že ceny potravín na Slovensku dosiahli 83,4 percenta priemeru EÚ, čo bolo mierne zvýšenie oproti roku 2023.
Slovensko vlani patrilo medzi najlacnejšie krajiny EÚ v oblasti mäsa, mlieka a múky. Naopak, chlieb, vajcia, syr Eidam a zelenina boli drahšie než v okolitých krajinách.
„Dominantnými faktormi inflácie boli mzdové náklady a klimatické vplyvy. Ceny energií a agrokomodít sa stabilizovali, čo tlmilo náklady,“ vysvetlilo ministerstvo.
V prvej polovici minulého roka došlo podľa MF k zníženiu pomeru spotrebiteľských a odbytových cien. V jeho druhej polovici bol vývoj volatilný, ale bez plošného zvyšovania marží. Ceny pohonných látok sa udržiavali v stabilnom pásme a nevytvárali inflačný tlak.
Podľa zákona o cenách predkladá vláda NR správu za predchádzajúci kalendárny rok každoročne v druhom štvrťroku. Dokument vypracúva MF na základe činností, ktoré vykonáva v súvislosti so sledovaním cenového vývoja a smerovaním cenovej politiky štátu.