Prepad Slovenska v medzinárodnom rebríčku konkurencieschopnosti je len vonkajším prejavom hlbšieho a dlhodobo sa prehlbujúceho trendu.
Slovensko už vyše desaťročie zaostáva za svojimi susedmi vo všetkých kľúčových oblastiach konkurencieschopnosti - od hospodárskeho výkonu a efektívnosti verejných inštitúcií až po podnikateľské prostredie a infraštruktúru. Upozornil na to vo štvrtok analytický inštitút Rady slovenských exportérov Export analytica.
„Niekoľkoročný kontinuálny pokles Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti je jasným signálom, že problém je systémový. Ak nebudeme konať, riskujeme zaradenie medzi ekonomiky, ktoré strácajú schopnosť konkurovať aj v regióne strednej Európy,“ uviedol analytik Filip Šandor.
Kvartálna správa inštitútu poukazuje, že Slovensko dosahuje dlhodobo najnižšie investície do výskumu a vývoja v rámci V4 - v roku 2023 iba 1,03 percenta hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer EÚ presahoval 2,2 percenta HDP. Česká republika vynakladá 1,8 percenta, Poľsko 1,6 percenta a Maďarsko 1,4 percenta.
Aj v globálnom inovačnom indexe Slovensko v rokoch 2015 - 2025 stratilo 11 priečok, kým Poľsko si polepšilo o sedem.
Výrazným problémom sú aj energetické náklady pre podniky - Slovensko patrí medzi najdrahšie krajiny v Európe. V druhej polovici 2024 priemyselné podniky platili v priemere 0,179 eura za kilowatthodinu, čo je výrazne nad priemerom EÚ (0,159 eura/kWh).
Takéto prostredie znižuje konkurencieschopnosť exportne orientovaných odvetví. Analytici upozornili aj na dlhodobý rast verejného dlhu - zo 48 percent HDP v roku 2019 na 60,1 percenta HDP v roku 2025. Rastúce zadlženie spolu s fiškálnou konsolidáciou obmedzuje schopnosť štátu investovať do modernizácie infraštruktúry či podpory inovácií.
„Slovensko sa tak dostáva do pasce, kde vysoký dlh a nízke verejné investície navzájom posilňujú stagnáciu,“ dodáva Šandor. Ďalšou výzvou sú demografické trendy: podľa prognóz OSN sa populácia Slovenska do roku 2040 zníži o päť percent, pričom starnutie obyvateľstva zvýši tlak na verejné financie.
Odchod mladých talentov do zahraničia len zhoršuje schopnosť krajiny reagovať na technologické zmeny a budovať modernú ekonomiku. Správa tiež upozorňuje na širší európsky kontext - rok po zverejnení Draghiho správy bolo z 383 odporúčaní v oblasti konkurencieschopnosti EÚ v plnej miere realizovaných iba 11,2 percenta, ďalších 31,4 percenta je vo fáze implementácie, no väčšina stagnuje, čo znižuje schopnosť Únie reagovať na rastúcu konkurenciu zo strany USA a Číny.