Slovensko sa pri cenách energií stalo v Európe určitou oázou. Kým iné krajiny pretavili trhové tarify do faktúr pre domácnosti, u nás sa to nedeje.
Posledné tri roky sa platby za plyn, teplo a elektrinu plošne dotujú prostredníctvom štátnej kasy, eurofondov a peňazí Slovenských elektrární. Aj na rok 2026 chce vláda udržať cenovky aspoň pre 90 percent odberateľov s nižšími príjmami.
Kto adresnú pomoc dostane a kto nie, určí do konca roka pomocou zložitých vzorcov a prostredníctvom nariadenia kabinetu. Premiér Robert Fico ešte v lete povedal, aké zdraženie avizuje vývoj na trhu. V prípade tepla v panelákoch ide o nárast cien o tretinu a podobne tak aj pri plyne. Ceny nedotovanej elektriny zas majú ísť od januára 2026 hore o 29 percent. Fico tiež povedal, že na podporu musí vláda zohnať 435 miliónov eur. Nové ceny majú začať platiť už o necelé tri mesiace, no kabinet na to stále nemá vyčlenené potrebné peniaze.
Minister financií Ladislav Kamenický minulý mesiac oznámil, že počítajú s pokrytím z eurofondov. Tento potup avizoval v lete aj Fico s tým, že to bola podmienka Slovenska pri odblokovaní protiruských sankcií Bruselu.
Prečo základný plán zlyhal a v čom pokrivkáva aj plán B
No Brusel na tento základný zámer priamy súhlas napokon nedal. Eurofondy majú slúžiť na dobiehanie menej vyspelých štátov EÚ tých bohatších. Prispievateľom sú preto štáty ako Nemecko a my sme, naopak, čistým poberateľom. Takzvané „prejedanie“ zdrojov napríklad do cien energií Komisia umožňovala len krátkodobo po štarte energetickej krízy vyvolanej v roku 2022 vojnou na Ukrajine. Ministerka hospodárstva Denisa Saková preto teraz oznámila plán B.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
